Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 71

स्थानिकं मूर्खमप्येवमलाभे गुणिनामपि । हीनांगमधिकांगं वा दूषितं नो तथा परम्

sthānikaṃ mūrkhamapyevamalābhe guṇināmapi | hīnāṃgamadhikāṃgaṃ vā dūṣitaṃ no tathā param

إن لم يُنال براهمنةٌ ذوو فضيلةٍ وأهلية، جاز قبولُ براهمنٍ محليٍّ وإن كان جاهلًا؛ لأنه ليس بأشدّ ضررًا من «المدنَّس» غير الطاهر، سواء كان ناقصَ الأعضاء أو زائدَها.

स्थानिकम्a local (resident)
स्थानिकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्थानिक (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कर्म (आहर्तव्यः इत्यर्थे पूर्वश्लोकानुसारेण)
मूर्खम्foolish
मूर्खम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमूर्ख (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (स्थानिकम्/ब्राह्मणम् implied)
अपिeven
अपि:
Avyaya (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपेक्षार्थक-निपात (even/also)
एवम्thus
एवम्:
Avyaya (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (manner adverb: thus)
अलाभेwhen there is no obtaining (of)
अलाभे:
Adhikarana (Condition/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअलाभ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; सति-सप्तमी (in the absence/non-availability)
गुणिनाम्of qualified (persons)
गुणिनाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootगुणिन् (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्ध (of the virtuous/qualified)
अपिeven
अपि:
Avyaya (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपेक्षार्थक-निपात
हीनाङ्गम्one with a deficient limb / defective-bodied
हीनाङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootहीन + अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुल्लिङ्ग (contextually accusative singular), द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः कर्मधारयः (हीनम् अङ्गम् यस्य/यत्)
अधिकाङ्गम्one with an extra limb / over-limbed
अधिकाङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootअधिक + अङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुल्लिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः कर्मधारयः (अधिकम् अङ्गम् यस्य/यत्)
वाor
वा:
Avyaya (Disjunction/विकल्प)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक-निपात (or)
दूषितम्tainted, blemished
दूषितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootदूषित (कृदन्त-प्रातिपदिक; √दूष् धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय), द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (ब्राह्मणम् implied)
नःfor us / to us
नः:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootनः (अव्यय/सर्वनाम)
Formअस्मद्-शब्दस्य षष्ठी/चतुर्थी बहुवचन-रूपम् (Gen./Dat. plural: 'of us/to us'); अत्र निषेधार्थे 'न' इति पाठभेद सम्भवः, परन्तु 'नः' स्वीकृतम्
तथाso, likewise
तथा:
Avyaya (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/उपमानवाचक (so, in that way)
परम्another (option) / superior (one)
परम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम्/विशेष्यभावे (something 'other/superior'—context: not acceptable)

Skanda (deduced)

Type: ghat

Listener: nṛpa (king)

Scene: A pilgrim consults elders at a ghat: a humble local brāhmaṇa stands to one side; a visibly ‘tainted’ figure is refused. The scene emphasizes discernment rather than spectacle.

FAQs

When ideal options are absent, dharma permits a pragmatic substitute, but impurity that corrupts the rite should be avoided.

The verse reflects the tīrtha’s ritual culture (respect for locals) within Nāgarakhaṇḍa’s sacred-place instructions.

If qualified brāhmaṇas cannot be found, accept a local; but avoid those considered dūṣita (ritually tainted).