Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 63

वृष्टिः स्यादूषरे यद्वत्सत्यमेतन्मयोदितम् । अंधस्याग्रे यथा नृत्यं प्रगीतं बधिरस्य च । तथा च व्यर्थतां याति अन्यस्थानोद्भवैर्द्विजैः

vṛṣṭiḥ syādūṣare yadvatsatyametanmayoditam | aṃdhasyāgre yathā nṛtyaṃ pragītaṃ badhirasya ca | tathā ca vyarthatāṃ yāti anyasthānodbhavairdvijaiḥ

«كما أن المطر إذا وقع على أرضٍ سبخةٍ قاحلة—فهذه هي الحقيقة التي نطقتُ بها؛ وكما أن الرقص أمام الأعمى، أو الغناء للأصم—كذلك يصير (الشرادها) عديمَ الثمرة إذا أُقيم على يد براهمةٍ مولودين في غير ذلك الموضع».

वृष्टिःrain
वृष्टिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvṛṣṭi (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
स्यात्would be/occur
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ्-लकार (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
ऊषरेin barren land
ऊषरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootūṣara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन (Singular)
यद्वत्just as
यद्वत्:
Sambandha (Comparison/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootyadvat (अव्यय)
Formअव्यय; उपमानवाचक (comparative particle: 'just as')
सत्यम्true
सत्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsatya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
एतत्this
एतत्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootetad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); विशेष्य (appositive) सत्यम्
मयाby me
मया:
Kartr-karana (Agent-instrument/कर्तृकरण)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तम-पुरुष सर्वनाम, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन (Singular)
उदितम्spoken/said
उदितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootवद् (धातु) → उदित (कृदन्त/क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); विशेषण (qualifier) एतत्
अन्धस्यof a blind man
अन्धस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootandha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन (Singular)
अग्रेin front (of)
अग्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootagra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन (Singular)
यथाas
यथा:
Sambandha (Comparison/उपमान)
TypeIndeclinable
Rootyathā (अव्यय)
Formअव्यय; उपमान/प्रकारवाचक (as/just as)
नृत्यम्dance
नृत्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootnṛtya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
प्रगीतम्song (well-sung)
प्रगीतम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootप्र-गै (धातु) → प्रगीत (कृदन्त/क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त; नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular); (समुच्चय) नृत्यम् इव
बधिरस्यof a deaf man
बधिरस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootbadhira (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), एकवचन (Singular)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (conjunction)
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/तुल्यतावाचक (thus/likewise)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
व्यर्थताम्futility
व्यर्थताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvyarthatā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन (Singular)
यातिgoes/comes to (becomes)
याति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद
अन्य-स्थान-उद्भवैःborn from another place (non-local)
अन्य-स्थान-उद्भवैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक) + sthāna (प्रातिपदिक) + udbhava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन (Plural); अन्यस्मात् स्थानात् उद्भवः (पञ्चमी-तत्पुरुष)
द्विजैःby Brahmins
द्विजैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootdvija (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन (Plural)

Viśvāmitra

Type: kshetra

Scene: Three metaphor vignettes around the main ritual: rain falling on cracked barren earth; a dancer performing before a blind man; a singer before a deaf man—then the śrāddha with non-local priests shown as similarly ‘unreceived’.

D
Dvija (non-local)
Ś
Śrāddha

FAQs

Sacred rites depend on context-sensitive dharma (sthāna-dharma); ignoring it can nullify the intended spiritual effect.

The Gayākūpī-associated tīrtha framework, stressing that its śrāddha tradition relies on locally rooted officiants.

Avoid conducting the rite with brāhmaṇas from other places (anyasthānodbhava), as it is said to become ineffective.