Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 82

नान्येनात्र नरेणापि दृष्टिमात्रमपि क्षितौ । पर्वताग्रेषु दुर्गेषु चागम्येषु च देहिनाम् । वासः संपत्स्यते नित्यं सर्वभोगविवर्जितः

nānyenātra nareṇāpi dṛṣṭimātramapi kṣitau | parvatāgreṣu durgeṣu cāgamyeṣu ca dehinām | vāsaḥ saṃpatsyate nityaṃ sarvabhogavivarjitaḥ

هنا لن ينالهنّ حتى مجرّدُ رؤيةِ أيِّ رجلٍ آخر على وجه الأرض. وسيكون مقامُهنّ دائمًا على رؤوس الجبال، في مواضعَ وعرةٍ منيعةٍ لا يَبلغها ذوو الأجساد، محروماتٍ من كلّ راحةٍ ولذّة.

not
:
Kriya-pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय (Negation/निषेध)
अन्येनby another (man)
अन्येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन (Singular)
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय (Adverb of place/देशवाचक)
नरेणby a man
नरेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन (Singular)
अपिeven / also
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (Particle/सम्भावना-समुच्चय)
दृष्टि-मात्रम्mere sight
दृष्टि-मात्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदृष्टि (प्रातिपदिक) + मात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), द्वितीया-विभक्ति (Accusative/2nd), एकवचन (Singular); तत्पुरुष-समासः (दृष्टेः मात्रम् = mere sight)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय (Particle/सम्भावना-समुच्चय)
क्षितौon the earth
क्षितौ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षिति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (Feminine), सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), एकवचन (Singular)
पर्वत-अग्रेषुon mountain peaks
पर्वत-अग्रेषु:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootपर्वत (प्रातिपदिक) + अग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), बहुवचन (Plural); तत्पुरुष-समासः (पर्वतानाम् अग्रेषु = on mountain-tops)
दुर्गेषुin forts / difficult places
दुर्गेषु:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootदुर्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), बहुवचन (Plural)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (Conjunction/समुच्चय)
अगम्येषुin inaccessible (places)
अगम्येषु:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअगम्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (Neuter), सप्तमी-विभक्ति (Locative/7th), बहुवचन (Plural); विशेषणम् (qualifying ‘स्थानेषु’ understood)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (Conjunction/समुच्चय)
देहिनाम्of embodied beings
देहिनाम्:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootदेहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), षष्ठी-विभक्ति (Genitive/6th), बहुवचन (Plural)
वासःdwelling / residence
वासः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootवास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular)
संपत्स्यतेwill occur / will be obtained
संपत्स्यते:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + पद् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), आत्मनेपद
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (Adverb/क्रियाविशेषण)
सर्व-भोग-विवर्जितःdeprived of all pleasures
सर्व-भोग-विवर्जितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक) + भोग (प्रातिपदिक) + विवर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक; वि + वर्ज् + क्त)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative/1st), एकवचन (Singular); तत्पुरुष-समासः (सर्वेभ्यः भोगेभ्यः विवर्जितः = deprived of all enjoyments)

Sāvitrī (deduced from immediate narrative context; explicitly named in 192.83)

S
Sāvitrī

FAQs

Misuse of sacred power leads to isolation and loss of worldly enjoyments; dharma sustains social and spiritual harmony.

The verse paints a geography of exile (mountain peaks, inaccessible places) rather than praising a named tīrtha within the line itself.

None; it is a narrative decree describing the outcome (privation and remote dwelling).