Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 40

त्वमेको वनसंस्थस्तु निर्द्वन्द्वो निष्परिग्रहः । अथवा तव दास्यामि व्ययार्थे मुनिसत्तम । वरान्ग्रामांश्च हस्त्यश्वानन्यांश्चापि यथेप्सितान्

tvameko vanasaṃsthastu nirdvandvo niṣparigrahaḥ | athavā tava dāsyāmi vyayārthe munisattama | varāngrāmāṃśca hastyaśvānanyāṃścāpi yathepsitān

«أنت تقيم وحدك في الغابة، منزّهًا عن الخصام، غير متعلّقٍ بمتاعٍ ولا مُلك. أو، أيها الموني الأسمى، سأهب لك لنفقتك قرىً نفيسة، وفيلةً وخيولًا، وسائر ما تشتهي.»

त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootyusmad (युष्मद्-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन (nominative singular)
एकःalone
एकः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rooteka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (masculine, nominative singular)
वनसंस्थःdwelling in the forest
वनसंस्थः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvana (वन-प्रातिपदिक) + saṃstha (स्था धातु, क्त-प्रत्यय/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—वने संस्थः (dwelling in the forest)
तुbut/indeed
तु:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formविरोध/अवधारण (particle), अव्यय
निर्द्वन्द्वःfree from dualities
निर्द्वन्द्वः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnir + dvandva (द्वन्द्व-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘द्वन्द्व’ (pairs/opposites) रहितः
निष्परिग्रहःwithout possessions
निष्परिग्रहः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnis + parigraha (परिग्रह-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; परिग्रह-रहितः (without possessions)
अथवाor else
अथवा:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootathavā (अव्यय)
Formविकल्प (disjunctive particle), अव्यय
तवfor you/your
तव:
Shashthi-sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootyusmad (युष्मद्-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन (genitive singular)
दास्यामिI will give
दास्यामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootdā (दा धातु)
Formलृट् (simple future), परस्मैपद, उत्तमपुरुष, एकवचन (1st sg)
व्ययार्थेfor expenditure
व्ययार्थे:
Adhikarana/Purpose (अधिकरण/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootvyaya (व्यय-प्रातिपदिक) + artha (अर्थ-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; समासः—व्ययस्य अर्थे (for expenses)
मुनिसत्तमO best sage
मुनिसत्तम:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootmuni (मुनि-प्रातिपदिक) + sattama (सत्तम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन, एकवचन; समासः—सत्तमः मुनिः (O best of sages)
वरान्excellent
वरान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootvara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (masculine, accusative plural)
ग्रामान्villages
ग्रामान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootgrāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (masculine, accusative plural)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय (conjunction), अव्यय
हस्त्यश्वान्elephants and horses
हस्त्यश्वान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roothasti (हस्ति-प्रातिपदिक) + aśva (अश्व-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; समासः—हस्तयश्च अश्वाश्च (elephants and horses)
अन्यान्other
अन्यान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन (masculine, accusative plural)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय (conjunction), अव्यय
अपिalso
अपि:
Discourse particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootapi (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपि (particle: also/even), अव्यय
यथेप्सितान्as desired
यथेप्सितान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootyathā (अव्यय) + īpsita (आप्/इष् धातु से इप्सित-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; समासः—यथा इप्सिताः (as desired)

Viśvāmitra

Scene: The king tries persuasion: ‘You are alone, without possessions; I will give you villages, elephants, horses—anything.’ Vasiṣṭha remains unmoved; the cow stands as the silent axis of the negotiation.

V
Viśvāmitra
V
Vasiṣṭha (addressed)
V
villages
E
elephants
H
horses

FAQs

Dharma is not always negotiable with wealth; spiritual stewardship can outweigh royal offers.

No specific site is named in this verse; it serves the moral arc within the Tīrthamāhātmya narrative.

Only a general notion of giving (dāna) is present, framed as compensation—not as a prescribed rite.