Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 96

अथ तां तादृशीं दृष्ट्वा सेवकैः सकलैर्वृतः । हाहेति स मुहुः प्रोच्य मूर्च्छितः प्रापतत्क्षितौ

atha tāṃ tādṛśīṃ dṛṣṭvā sevakaiḥ sakalairvṛtaḥ | hāheti sa muhuḥ procya mūrcchitaḥ prāpatatkṣitau

ثم لما رآها على تلك الحال، وقد أحاط به جميع خدمه، أخذ يردد مرارًا: «وا أسفاه!»، ثم أغمي عليه فسقط على الأرض.

अथthen
अथ:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय (आरम्भ/अनन्तर) — ‘then/now’
ताम्her
ताम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
तादृशीम्such (in that condition)
तादृशीम्:
Karman (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootतादृश (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ताम् इति विशेषण
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); ‘having seen’
सेवकैःby attendants
सेवकैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootसेवक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
सकलैःall
सकलैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootसकल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; सेवकैः इति विशेषण
वृतःsurrounded
वृतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootवृ (धातु)
Formक्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘surrounded’
हाalas!
हा:
Sambandha (Exclamation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहा (अव्यय)
Formअव्यय (विस्मय/शोक-उद्गार) — exclamation
हाalas!
हा:
Sambandha (Exclamation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहा (अव्यय)
Formअव्यय (विस्मय/शोक-उद्गार) — repetition for emphasis
इतिthus
इति:
Sambandha (Quotative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय (उद्धरण/इत्यर्थ) — quotative ‘thus’
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
मुहुःrepeatedly
मुहुः:
Kala (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootमुहुः (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक क्रियाविशेषण) — ‘again and again’
प्रोच्यhaving said
प्रोच्य:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); ‘having uttered/said’
मूर्च्छितःfainted
मूर्च्छितः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootमूर्च्छ् (धातु)
Formक्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘fainted’
प्रापतत्fell
प्रापतत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + पत् (धातु)
Formलङ् (Imperfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदी
क्षितौon the ground
क्षितौ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षिति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन

Sūta (narrator)

Tirtha: Śrīhāṭakeśvara-kṣetra (narrative frame)

Type: kshetra

Listener: Audience of the māhātmya

Scene: The king, surrounded by attendants, sees Damayantī in a dreadful condition; he cries ‘hā hā’ repeatedly and collapses unconscious to the ground as the retinue recoils in alarm.

S
Sūta
A
Anarta-adhipati (king)
D
Damayantī (implied)
A
Attendants (sevakāḥ)

FAQs

The verse dramatizes the crushing force of grief, preparing the listener for the Purāṇic teaching on karma, curse, and eventual restoration through dharma.

The episode is framed within the Śrīhāṭakeśvara-kṣetra māhātmya, though this verse is primarily narrative.

None.