Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 39

तस्माद्वि लोकयामास प्रकृतिं विश्वरूपिणीम् । पृथक्स्थित्वाग्रतो जानाल्लिंगं प्रकृतिमेव च । ददर्श विमलं लिंगं प्रकृतिस्थं स्वभावतः

tasmādvi lokayāmāsa prakṛtiṃ viśvarūpiṇīm | pṛthaksthitvāgrato jānālliṃgaṃ prakṛtimeva ca | dadarśa vimalaṃ liṃgaṃ prakṛtisthaṃ svabhāvataḥ

ثم أبصر «بركريتي» التي صورتُها هي الكون كلّه. وإذ وقف منفصلاً، تبيّن أمامه اللِّينغا وبركريتي ذاتها؛ ورأى اللِّينغا الطاهر الذي لا دنس فيه، القائم بطبيعته في بركريتي.

तस्मात्from that/thereupon
तस्मात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative), एकवचनम्
विapart/clearly (intensifier)
वि:
Sambandha (Preverb)
TypeIndeclinable
Rootवि (उपसर्ग/अव्यय)
Formउपसर्गः (preverb) — क्रियाविशेषक
लोकयामासhe beheld/saw
लोकयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootलोक् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
प्रकृतिम्Prakṛti/nature
प्रकृतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
विश्वरूपिणीम्having universal form
विश्वरूपिणीम्:
Karma (Object-Qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootविश्व + रूपिन् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्; समासः—विश्वस्य रूपं यस्याः (having the form of the universe)
पृथक्separately
पृथक्:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootपृथक् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb: separately)
स्थित्वाhaving stood
स्थित्वा:
Kriya (Gerundial/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तः (gerund/absolutive) — ‘having stood’
अग्रतःin front
अग्रतः:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअग्रतः (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb: in front)
जानात्he knew/recognized
जानात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्; (पाठभेदे ‘जानाल्’ इति संधिः)
लिङ्गम्liṅga (emblem)
लिङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रकृतिम्Prakṛti
प्रकृतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रकृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
एवindeed
एव:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (particle: indeed/only)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
ददर्शhe saw
ददर्श:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
विमलम्pure/spotless
विमलम्:
Karma (Object-Qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootविमल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्
लिङ्गम्liṅga
लिङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रकृतिस्थम्situated in Prakṛti
प्रकृतिस्थम्:
Karma (Object-Qualifier/कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रकृति + स्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम्; समासः—प्रकृतौ स्थितम् (situated in Prakṛti)
स्वभावतःby nature
स्वभावतः:
Sambandha (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootस्वभावतः (अव्यय)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त-अव्यय (ablatival adverb): ‘by nature/inherently’

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Tirtha: Kedāra-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Ṛṣis/assembly (implied)

Scene: Heramba beholds the universe-bodied Prakṛti and, distinct yet within it, the spotless Śiva-liṅga—an immanence vision where cosmos becomes a veil around a luminous axis.

P
Prakṛti
L
Liṅga (Śiva)

FAQs

The pure Liṅga (Śiva-principle) is immanent in the manifest world (Prakṛti) while remaining stainless and transcendent.

The Kedāra milieu is implied; the Liṅga vision aligns with Kedāra’s Shaiva greatness (sthāna-māhātmya) in the Kedārakhaṇḍa.

None explicitly; the verse emphasizes darśana—contemplative vision of Liṅga and cosmos.