ओंगांगींगूंगैंगौंगः सप्ताक्षरोऽयं महामंत्रः । ओंगणपतिमंत्रस्य गणको नाम ऋषिः विघ्नेश्वरो देवता गं बीजम् ओंशक्तिः पूजार्थे जपार्थे वा तिलकार्थे वा मनस ईप्सितार्थे होमार्थे वा विनियोग इति । साध कस्य पूर्वं तिलककरणम् । ओंगांगणपतये नमः । इति तिलकस्योपरि अक्षतान्दद्यात् अनेन मन्त्रेण । ॐ गांगणपतये नमः । इति तिलकमंत्रः । ओंगां गणपतये नमः । अनेन मंत्रेण गणेशाय पुष्पांजलित्रयं दद्यात् । मूलमंत्रेणात्र चंदनगंधपुष्पधूपदीपनैवेद्यपूगीफल तांबूलादिकं दद्यात् । अत ऊर्ध्वं मूलमन्त्रेण जपं कुर्यात् । अष्टोत्तरशतं सहस्रं लक्षं कोटिं चेति यथाशक्ति जप्त्वा दशांशहोमार्थे गणेशाग्नये आवाहयामीति अग्निमावाह्य । ॐ गां गणपतये स्वाहेति मन्त्रेण गुग्गुलगुटिकाभिर्होमं विदध्याद्विनियोगं चेति गाणेश्वरो ताकल्पः । य एवं सर्व विघ्नेषु साधयेन्मन्त्रमुत्तमम् । सर्वविघ्नानि नश्यंति मनोभीष्टं च सिध्यति
oṃgāṃgīṃgūṃgaiṃgauṃgaḥ saptākṣaro'yaṃ mahāmaṃtraḥ | oṃgaṇapatimaṃtrasya gaṇako nāma ṛṣiḥ vighneśvaro devatā gaṃ bījam oṃśaktiḥ pūjārthe japārthe vā tilakārthe vā manasa īpsitārthe homārthe vā viniyoga iti | sādha kasya pūrvaṃ tilakakaraṇam | oṃgāṃgaṇapataye namaḥ | iti tilakasyopari akṣatāndadyāt anena mantreṇa | oṃ gāṃgaṇapataye namaḥ | iti tilakamaṃtraḥ | oṃgāṃ gaṇapataye namaḥ | anena maṃtreṇa gaṇeśāya puṣpāṃjalitrayaṃ dadyāt | mūlamaṃtreṇātra caṃdanagaṃdhapuṣpadhūpadīpanaivedyapūgīphala tāṃbūlādikaṃ dadyāt | ata ūrdhvaṃ mūlamantreṇa japaṃ kuryāt | aṣṭottaraśataṃ sahasraṃ lakṣaṃ koṭiṃ ceti yathāśakti japtvā daśāṃśahomārthe gaṇeśāgnaye āvāhayāmīti agnimāvāhya | oṃ gāṃ gaṇapataye svāheti mantreṇa guggulaguṭikābhirhomaṃ vidadhyādviniyogaṃ ceti gāṇeśvaro tākalpaḥ | ya evaṃ sarva vighneṣu sādhayenmantramuttamam | sarvavighnāni naśyaṃti manobhīṣṭaṃ ca sidhyati
«أوم غاṃ غيṃ غوṃ غايṃ غاوṃ غه»—هذا هو المانترا العظيم ذو المقاطع السبعة. وفي مانترا «أوم–غَنَپَتي»: الرِّشي (العارف) هو غَنَكَ، والإله هو فيغنيشڤرا (سيد العوائق)، و«غاṃ» هي البِيجا (البذرة)، و«أوم» هي الشكتي (القوة). ويُستعمل للعبادة، وللجَپا (الترديد)، ولرسم التِّيلَكا على الجبين، ولتحقيق المقاصد المرغوبة بالقلب، وللهوما (القربان الناري). أولاً يصنع السادهَكا التِّيلَكا؛ ثم يضع فوقها الأَكشَتا (أرزًّا غير مكسور) وهو يقول: «أوم غاṃ غَنَپَتَيِه نَمَه». وبهذا المانترا يقدّم لغانِيشا ثلاث قبضات من الزهور؛ وبالمانترا الأصلية يقدّم خشب الصندل، والعطور، والزهور، والبخور، والسراج، والنَّيڤيدْيَة (قربان الطعام)، وجوز الأريكا، والثمار، والتامبول (ورق البِتِل) وما شابه. ثم يداوم على الجَپا بالمانترا الأصلية: 108 أو 1000 أو 100000 أو إلى كوطِي، بحسب الطاقة؛ ثم يقيم هوما بعُشر ذلك، مستدعياً نار غانيشا. وبالمانترا «أوم غاṃ غَنَپَتَيِه سْڤاهَا» يقدّم في النار حبيبات الغُغّولو. هذه هي طريقة طقس غانيشڤرا. ومن يعمل بهذا المانترا الأسمى عند كل عائق—تزول جميع العوائق ويتحقق المراد في القلب.
Sūta (Lomaharṣaṇa) narrating (deduced); mantra-kalpa instruction within the narrative
Tirtha: Gaṇeśvara (Vighneśvara) worship (non-site-specific)
Type: kshetra
Listener: Practitioner/audience
Scene: A complete ritual tableau: the seven-syllable mantra written as radiant bīja-syllables; the sādhaka applies tilaka, places akṣata, offers three flower-handfuls, performs upacāras before a Gaṇeśa image, then conducts a small homa with guggulu pellets, flames rising as obstacles symbolically crumble away.
Gaṇapati is invoked as Vighneśvara: disciplined mantra-practice joined with worship and homa removes obstacles and grants success.
No single tīrtha is praised; the passage functions as a practical ritual manual (kalpa) for Gaṇeśa worship.
Tilaka with akṣata, flower offerings, upacāras, japa counts (108 to higher), and a one-tenth homa using guggulu pellets with “oṃ gāṃ gaṇapataye svāhā.”