Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 36

पापीयान्पिशुनः क्रूरस्तमाहुर्ब्रह्मघातकम् । न्यायेनोपार्जितं विप्रैस्तद्द्रव्यहरणं च यत्

pāpīyānpiśunaḥ krūrastamāhurbrahmaghātakam | nyāyenopārjitaṃ vipraistaddravyaharaṇaṃ ca yat

الوشّاء القاسي، الأشدّ إثمًا، يُسمّى «قاتلَ البراهمة»؛ وكذلك سلبُ المال الذي اكتسبه البراهمة بالحقّ والعدل.

पापीयान्more sinful
पापीयान्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootपापीयस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषण (comparative degree)
पिशुनःa slanderer
पिशुनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपिशुन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
क्रूरःcruel
क्रूरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootक्रूर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषण
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; सर्वनाम
आहुःthey call/say
आहुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअह् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
ब्रह्मघातकम्a slayer of a brāhmaṇa
ब्रह्मघातकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् + घातक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; तत्पुरुष-समास (ब्रह्मणः घातकः)
न्यायेनby lawful means
न्यायेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootन्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचन; करण/हेतु-भाव
उपार्जितम्earned/acquired
उपार्जितम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप-आर्ज् (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय, past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन; विशेषण
विप्रैःby brāhmaṇas
विप्रैः:
Kartr̥ (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन
तत्that
तत्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; सर्वनाम; विशेषण (द्रव्यहरणम् इत्यस्य)
द्रव्यहरणम्theft of property
द्रव्यहरणम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्रव्य + हरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन; तत्पुरुष-समास (द्रव्यस्य हरणम्)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
यत्which/that which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; सम्बन्धक/यत्-शब्द (relative pronoun)

Lomaharṣaṇa (Sūta)

Scene: A dharma-assembly scene: a stern ṛṣi or ācārya admonishes a whispering tale-bearer; a brāhmaṇa’s earned wealth (dakṣiṇā, grain, coins) is shown being wrongfully taken, with Dharma personified weighing the act like brahmahatyā.

V
Vipra (Brahmin)
B
Brahmaghātaka

FAQs

Harming society through malicious speech and stealing rightful livelihood—especially from the learned and ritual custodians—is treated as a very heavy adharma.

No site is praised in this verse; it is a general dharma classification of sins.

None directly; the implication is restraint in speech and strict avoidance of theft.