Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Mahesvara Khanda, Shloka 26

त्वं साक्षात्परमः पूज्यः कुरु कार्यमिदं हि नः । अथ वा पीडितान्दृष्ट्वा सामान्यानपि पंडिताः । स्वप्राणैरपि त्रायांति परमेतन्महाफलम्

tvaṃ sākṣātparamaḥ pūjyaḥ kuru kāryamidaṃ hi naḥ | atha vā pīḍitāndṛṣṭvā sāmānyānapi paṃḍitāḥ | svaprāṇairapi trāyāṃti parametanmahāphalam

أنتَ جديرٌ بذاتك بأعلى مراتب الإكرام والعبادة؛ فأنجِز لنا هذا الأمر. بل إن الحكماء، إذا رأوا الكائنات العاديّة في كربٍ، حمَوْهم ولو عرّضوا أرواحهم للخطر؛ وذلك يثمر أعظم الثمرات.

त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
साक्षात्directly; manifestly
साक्षात्:
Adhikarana (Manner/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootसाक्षात् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb: directly/manifestly)
परमःsupreme
परमः:
Visheshana (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘त्वम्’ इत्यस्य विधेय-विशेषण
पूज्यःworthy of worship
पूज्यः:
Visheshana (Predicate adjective/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपूज्य (प्रातिपदिक; √पूज् + यत्)
Formकृदन्त (यत्-प्रत्ययान्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘त्वम्’ इत्यस्य विधेय-विशेषण
कुरुdo; perform
कुरु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट् (imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
कार्यम्task; deed
कार्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकार्य (प्रातिपदिक; √कृ + यत्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; कर्म
इदम्this
इदम्:
Visheshana (Demonstrative/विशेषण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; निर्देश
हिindeed; for
हि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formहेतौ/अवधारणे निपात (particle: indeed/for)
नःfor us; to us
नः:
Sampradana (Beneficiary/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी (6th/4th case), बहुवचन; अत्र चतुर्थ्यर्थे (for us)
अथthen; now
अथ:
Sambandha (Discourse/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तर/प्रस्तावार्थक-अव्यय (particle: then/now)
वाor
वा:
Sambandha (Alternative/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-निपात (disjunctive: or)
पीडितान्the afflicted; the oppressed
पीडितान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपीडित (प्रातिपदिक; √पीड् + क्त)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘दृष्ट्वा’ इत्यस्य कर्म
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriya (Gerund/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), पूर्वकाल (having seen)
सामान्यान्ordinary (people)
सामान्यान्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootसामान्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘पीडितान्’ इत्यस्य विशेषण
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअपि-कारार्थक-निपात (particle: even/also)
पण्डिताःwise people; learned ones
पण्डिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपण्डित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्ता
स्वप्राणैःwith their own lives
स्वप्राणैः:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeNoun
Rootस्वप्राण (प्रातिपदिक: स्व + प्राण)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (genitive tatpurusha: ‘स्वस्य प्राणाः’); करण
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअपि-कारार्थक-निपात (particle: even)
त्रायान्तिthey protect; they rescue
त्रायान्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootत्रा (धातु)
Formलट् (present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद
परम्supreme; highest
परम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘महाफलम्’ इत्यस्य विशेषण
एतत्this
एतत्:
Visheshana (Demonstrative/विशेषण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; निर्देश
महाफलम्great reward; great fruit
महाफलम्:
Karma (Predicate nominal/कर्म)
TypeNoun
Rootमहाफल (प्रातिपदिक: महा + फल)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मधारय (विशेषण-विशेष्य: ‘महच्च तत् फलम्’)

Indra

Scene: A supplicant group addresses a revered figure (Manmatha or a powerful being in context) requesting decisive help; in the background, distressed common folk are shown, and the ideal of risking one’s life to protect them is highlighted.

I
Indra
M
Manmatha (Kāma)

FAQs

Protecting the distressed is a supreme dharmic act; compassion and courageous aid generate great spiritual merit.

No specific tīrtha is cited; the verse teaches dharma through exhortation.

None; it emphasizes ethical duty (rakṣā/aid) rather than ritual.