Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 16

स्वमार्गगाधनाढ्याश्च शूद्रप्रायाः कुटुंबिनः । संविभज्य च भोक्तारः क्रोधासूयाविवर्जिताः

svamārgagādhanāḍhyāśca śūdraprāyāḥ kuṭuṃbinaḥ | saṃvibhajya ca bhoktāraḥ krodhāsūyāvivarjitāḥ

هم مُوسَّعون في أعمالهم ومسالكهم، وأكثرهم على منزلةٍ شبيهةٍ بالشودرا؛ أربابُ بيوتٍ لا يأكلون إلا بعد القِسمة. منزَّهون عن الغضب والحسد، يعيشون بروحِ التوزيعِ والتكافل.

स्वमार्गगाधनाढ्याःrich in their own path and in bathing/ablution (resources)
स्वमार्गगाधनाढ्याः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + मार्ग (प्रातिपदिक) + गाधन (प्रातिपदिक) + आढ्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), बहुवचनम्; विशेषणम्; समासः: स्वमार्गे गाधने च आढ्याः (समृद्धाः)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
शूद्रप्रायाःmostly like śūdras
शूद्रप्रायाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootशूद्र (प्रातिपदिक) + प्राय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्; समासः: शूद्रप्रायाः = शूद्रसदृशाः/शूद्रबहुलाः
कुटुंबिनःhouseholders
कुटुंबिनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकुटुंबिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
संविभज्यhaving distributed/shared
संविभज्य:
Kriya (Adverbial action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + वि + भज् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (gerund/absolutive); धातुः भज् (to share), उपसर्गाः सम्, वि; क्रियाविशेषणम् (पूर्वक्रिया)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
भोक्तारःenjoyers/eaters
भोक्तारः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभोक्‍तृ (प्रातिपदिक; √भुज्)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; कर्तृवाचक-नाम (agent noun)
क्रोधासूयाविवर्जिताःfree from anger and envy
क्रोधासूयाविवर्जिताः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootक्रोध (प्रातिपदिक) + असूया (प्रातिपदिक) + विवर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक; वि + वर्ज् + क्त)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; विशेषणम्; समासः: क्रोधेन असूयया च विवर्जिताः (devoid of anger and envy)

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda speaking to Agastya)

Tirtha: Kāśī

Type: kshetra

Scene: A peaceful Kāśī neighborhood of householders: granaries and tools of trade, people seated in a courtyard distributing food before eating; faces calm, no quarrel, no jealousy.

FAQs

True prosperity is dharmic: share first, then enjoy—while remaining free of anger and envy.

The broader setting is Kāśī (Vārāṇasī) in the Kāśīkhaṇḍa, though no single tirtha is named in this verse.

A practical dharma is implied: saṃvibhajya—distribute food/wealth to others before eating (a form of dāna and hospitality).