Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 98

गोक्षीरसन्निभाः स्निग्धा द्वात्रिंशद्दशनाः शुभाः । अधस्तादुपरिष्टाच्च समाः स्तोकसमुन्नताः

gokṣīrasannibhāḥ snigdhā dvātriṃśaddaśanāḥ śubhāḥ | adhastādupariṣṭācca samāḥ stokasamunnatāḥ

الأسنانُ التي تشبه لونَ لبنِ البقر، ناعمةٌ لامعة، وعددُها اثنان وثلاثون، فهي مباركة. والتي تكون متساويةً في الأعلى والأسفل، ولا ترتفع إلا قليلاً، تُعدّ محمودة.

गोक्षीरसन्निभाःresembling cow’s milk
गोक्षीरसन्निभाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootगोक्षीर + सन्निभ (प्रातिपदिक; सन्निभ = सदृश)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (1st/Nominative), बहुवचनम्; विशेषणम्
स्निग्धाःsmooth/oily
स्निग्धाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस्निग्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; विशेषणम्
द्वात्रिंशत्-दशनाःhaving thirty-two teeth
द्वात्रिंशत्-दशनाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootद्वात्रिंशत् (संख्या-प्रातिपदिक) + दशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; द्विगु-समासः; विशेषणम्
शुभाःauspicious
शुभाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; विशेषणम्
अधस्तात्below
अधस्तात्:
Adhikaraṇa (Locative/Place)
TypeIndeclinable
Rootअधस् (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम्/देशवाचक-अव्ययम् (adverb of place: below)
उपरिष्टात्above
उपरिष्टात्:
Adhikaraṇa (Locative/Place)
TypeIndeclinable
Rootउपरि (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम्/देशवाचक-अव्ययम् (adverb of place: above)
and
:
Sambandha (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक-अव्ययम् (conjunction)
समाःeven/level
समाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; विशेषणम्
स्तोक-समुन्नताःslightly raised
स्तोक-समुन्नताः:
Viśeṣaṇa (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस्तोक (प्रातिपदिक) + समुन्नत (प्रातिपदिक; सम्+उद्+√नम्)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा (1st), बहुवचनम्; कर्मधारय-समासः; विशेषणम्

Skanda (deduced: Kāśīkhaṇḍa commonly Skanda instructing Agastya)

Tirtha: Avimukta (Kāśī)

Type: kshetra

Scene: A calm didactic scene: a learned narrator in Kāśī describes auspicious features—milk-white, glossy, even teeth—while pilgrims listen near a ghat or temple courtyard.

K
Kāśī (context)
S
Skanda (context)
A
Agastya (context)

FAQs

Purāṇic lakṣaṇa lore treats clarity, cleanliness, and proportion as outward signs of auspicious destiny.

No tīrtha is named in this verse; it is embedded in the Kāśīkhaṇḍa compilation associated with Kāśī.

None; it is descriptive of auspicious bodily marks.