Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 130

भवप्रिया भवद्वेष्टी भूतिदा भूतिभूषणा । भाललोचनभावज्ञा भूतभव्यभवत्प्रभुः

bhavapriyā bhavadveṣṭī bhūtidā bhūtibhūṣaṇā | bhālalocanabhāvajñā bhūtabhavyabhavatprabhuḥ

هي محبوبةُ بهافا (شيفا) وهي مُبغِضةٌ لصيرورة العالم؛ تمنح الازدهار وتتزيّن بالازدهار. تعرف قصدَ ذي العين في الجبهة (شيفا)، وهي السيّدة على الماضي والمستقبل والحاضر.

भवप्रियाbeloved of Bhava (Śiva)
भवप्रिया:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभव + प्रिय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—भवस्य (शिवस्य) प्रिया इति षष्ठी-तत्पुरुषः
भवद्वेष्टीhating Bhava
भवद्वेष्टी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभव + द्वेष्टृ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘द्वेष्टृ’ (hater) तृ-प्रत्ययान्त; समासः—भवं द्वेष्टि इति कर्म-तत्पुरुषः
भूतिदाgiver of prosperity
भूतिदा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभूति + दा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—भूतिं ददाति इति उपपद-तत्पुरुषः (दातृ-अर्थ)
भूतिभूषणाadorned with prosperity; prosperity-ornamented
भूतिभूषणा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभूति + भूषण (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—भूत्या भूषणा/भूतिं भूषयति इति तत्पुरुषः
भाललोचनभावज्ञाknower of the nature/state of the forehead-eye (third eye)
भाललोचनभावज्ञा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभाल + लोचन + भाव + ज्ञ (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—भाल-लोचनस्य (तृतीयनेत्रस्य) भावं जानाति इति षष्ठी-तत्पुरुषः (बहुपद-समास)
भूतभव्यभवत्प्रभुःlord of past, future, and present beings
भूतभव्यभवत्प्रभुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभूत + भव्यम् + भवत् + प्रभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—भूत-भव्य-भवतां प्रभुः इति षष्ठी-तत्पुरुषः (त्रिकाल-सम्बन्ध)

Skanda

Tirtha: Gaṅgā in Śiva-kṣetra (Kāśī)

Type: kshetra

Scene: Gaṅgā Devī near Śiva-liṅga of Viśveśvara; Śiva with third eye (bhāla-locana) gazing; Gaṅgā shown as bestowing prosperity yet cutting bonds of becoming; a subtle time-wheel motif for past-present-future sovereignty.

Ś
Śiva (Bhava)
K
Kāśī (Varanasi)
D
Devī (Śakti)

FAQs

Divine love aligns with Śiva, while spiritual maturity rejects bondage to becoming; the Goddess governs time and grants auspicious welfare.

In Kāśīkhaṇḍa, Śiva-Śakti praise implicitly magnifies Kāśī as Śiva’s city where liberation from bhava is emphasized.

No explicit ritual; the verse supports Śiva-Śakti upāsanā through praise and remembrance.