Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 98

गन्धमादनमध्यस्थसर्वर्तीर्थाभिमज्जनात् । यत्पुण्यं तद्भवेत्तेन नात्र संशयकारणम्

gandhamādanamadhyasthasarvartīrthābhimajjanāt | yatpuṇyaṃ tadbhavettena nātra saṃśayakāraṇam

أيُّ ثوابٍ ينشأ من الاغتسال في جميع المعابر المقدّسة القائمة في وسط غندهمادانا، فذلك الثواب بعينه يُنال هنا؛ ولا موجب للشكّ.

गन्धमादनमध्यस्थसर्वतीर्थाभिमज्जनात्from bathing in all the tīrthas situated in the middle of Gandhamādana
गन्धमादनमध्यस्थसर्वतीर्थाभिमज्जनात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeNoun
Rootगन्धमादन-मध्यस्थ-सर्व-तीर्थ-अभिमज्जन (प्रातिपदिक; गन्धमादन + मध्यस्थ + सर्व + तीर्थ + अभिमज्जन)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (5), एकवचन; बहुपद-तत्पुरुष: 'गन्धमादनस्य मध्ये स्थितेषु सर्वेषु तीर्थेषु अभिमज्जनात्' (ablative: 'from/through bathing')
यत्whatever
यत्:
Karta (Subject/कर्ता) (of implied 'asti')
TypeAdjective
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; सम्बन्धक (relative)
पुण्यम्merit
पुण्यम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
तत्that
तत्:
Karta (Subject/कर्ता) (of 'bhavet')
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; तद्-निर्देशक (correlative)
भवेत्would be; becomes
भवेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ्, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तेनby that; thereby
तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3), एकवचन; करण/हेतौ (instrumental: 'by that/thereby')
not
:
Negator
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location marker)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
संशयकारणम्cause for doubt
संशयकारणम्:
Karta (Subject/कर्ता) (elliptic 'asti')
TypeNoun
Rootसंशय-कारण (प्रातिपदिक; संशय + कारण)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; तत्पुरुष: 'संशयस्य कारणम्' (न संशयकारणम् = no cause for doubt)

Rāmanātha (Śiva) (deduced)

Tirtha: Rāmasetu / Setukṣetra (as sarva-tīrtha-sāra)

Type: kshetra

Scene: A symbolic juxtaposition: Himalayan Gandhamādana with clustered tīrthas on one side, and Setu’s seashore on the other, connected by a stream of light indicating equal merit.

G
Gandhamādana
S
Sarva-tīrtha (all tīrthas)

FAQs

A supremely sanctified place can concentrate the merit of many pilgrimages, making grace accessible.

Setu tīrtha (Rāmasetu/Rāmeśvaram), presented as equal in merit to many Gandhamādana tīrthas.

Abhimajjana (full immersion/bathing) as the key tīrtha practice.