Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 78

रामश्चतुर्भुजः साक्षान्मानुषत्वं गतो भुवि । अगतीनां च गतिदः स वै धर्मपरायणः । दयालुश्च कृपालुश्च जंतूनां परिपालकः

rāmaścaturbhujaḥ sākṣānmānuṣatvaṃ gato bhuvi | agatīnāṃ ca gatidaḥ sa vai dharmaparāyaṇaḥ | dayāluśca kṛpāluśca jaṃtūnāṃ paripālakaḥ

راما—الربّ المتجلّي ذو الأذرع الأربع—اتّخذ هيئة البشر على الأرض. هو ملجأ من لا ملجأ له وسبيلهم الحق، ثابتٌ على الدارما؛ رحيمٌ شفوقٌ وحامٍ لجميع الكائنات.

रामःRama
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
चतुर्भुजःfour-armed
चतुर्भुजः:
Karta-anvaya (कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् + भुज (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (adjective) रामस्य
साक्षात्directly, manifestly
साक्षात्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसाक्षात् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb)
मानुषत्वम्human state, humanity
मानुषत्वम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमानुषत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन; कर्मपद
गतःhaving gone/attained
गतः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु) + क्त (क्त-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्त (past participle); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि प्रयोग (active sense)
भुविon earth
भुवि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभू (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; अधिकरण
अगतीनाम्of the helpless / of those without refuge
अगतीनाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअ + गति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन; सम्बन्ध (of those who have no refuge/way)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
गतिदःgiver of refuge/way
गतिदः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगति + द (दा/दद् धातु-सम्बद्ध प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘गति’ इति कर्म, ‘दः’ दाता (giver)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
वैindeed
वै:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootवै (अव्यय)
Formअव्यय; निश्चयार्थक-निपात (emphatic particle)
धर्मपरायणःdevoted to dharma
धर्मपरायणः:
Karta-anvaya (कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्म + परायण (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; ‘धर्मे परायणः’ (devoted to dharma)
दयालुःcompassionate
दयालुः:
Karta-anvaya (कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootदयालु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
कृपालुःmerciful
कृपालुः:
Karta-anvaya (कर्तृ-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृपालु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
जन्तूनाम्of creatures
जन्तूनाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootजन्तु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्ध
परिपालकःprotector
परिपालकः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपरि + पाल (धातु) + ण्वुल् (क-प्रत्यय; कर्तृवाचक)
Formकृदन्त-नाम (agent noun); पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Narrator (contextual Purāṇic voice; specific speaker not explicit in the snippet)

Scene: A serene epiphany of Rāma: though in human guise, a subtle four-armed divinity shines through; he stands as protector of creatures, with a calm, dharma-radiant aura.

R
Rāma

FAQs

Dharma is upheld through compassion: the divine protects beings and becomes the refuge of the refuge-less.

The broader setting is Dharmāraṇya (a sacred forest-region) in the Brahmakhaṇḍa’s Dharmāraṇyakhaṇḍa, though this verse chiefly glorifies Rāma’s dharmic nature rather than naming a specific tīrtha.

None directly; the verse is doctrinal praise (stuti) of Rāma’s dharma and compassion.