Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Brahma Khanda, Shloka 82

एवं त्रिरात्रं सुविसृष्टभोजनः स पार्वतीध्यान रतो महीपतिः । सम्यक्प्रणामैर्विविधैश्च संस्तवैर्गौरीं प्रपन्नार्तिहरामतोषयत्

evaṃ trirātraṃ suvisṛṣṭabhojanaḥ sa pārvatīdhyāna rato mahīpatiḥ | samyakpraṇāmairvividhaiśca saṃstavairgaurīṃ prapannārtiharāmatoṣayat

وهكذا، ثلاث ليالٍ، كان الملك—لا يتناول إلا طعامًا مضبوطًا بعناية—غارقًا في تأمّل بارفتي؛ وبالسجود اللائق وبأناشيد شتّى من الثناء أرضى غوري، مزيلة كرب من يلجأ إليها.

evaṃthus
evaṃ:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootevaṃ (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
tri-rātramfor three nights
tri-rātram:
Kāla-adhikaraṇa (Time/अधिकरण)
TypeNoun
Roottri (प्रातिपदिक) + rātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (काल-अवधि), एकवचन; द्विगु-समासः (त्रीणि रात्राणि)
su-visṛṣṭa-bhojanaḥhaving well-distributed food (i.e., having properly arranged meals/fasting regimen)
su-visṛṣṭa-bhojanaḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsu (उपसर्ग/अव्यय) + visṛṣṭa (कृदन्त, √sṛj) + bhojana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (स/महीपतिः); तत्पुरुषः (सुविसृष्टं भोजनं यस्य)
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
pārvatī-dhyānameditation on Pārvatī
pārvatī-dhyāna:
Viṣaya (Object of mental act/विषय)
TypeNoun
Rootpārvatī (प्रातिपदिक) + dhyāna (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (अव्यक्त), एकवचन; तत्पुरुषः (पार्वत्याः ध्यानम्)
rataḥengaged (in)
rataḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootrata (प्रातिपदिक; √ram क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past participle) ‘engaged/attached’; विशेषणम् (स/महीपतिः)
mahī-patiḥthe king (lord of the earth)
mahī-patiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmahī (प्रातिपदिक) + pati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुषः (महीनां पतिः)
samyak-praṇāmaiḥwith proper salutations
samyak-praṇāmaiḥ:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootsamyak (अव्यय) + praṇāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन; अव्ययीभावः (सम्यक् + प्रणाम)
vividhaiḥvarious
vividhaiḥ:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootvividha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषणम् (प्रणामैः/संस्तवैः)
caand
ca:
Samuccaya (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-निपात (conjunction)
saṃstavaiḥwith hymns/praises
saṃstavaiḥ:
Karaṇa (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootsaṃstava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
gaurīmGaurī
gaurīm:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootgaurī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
prapanna-ārti-harāmremover of the distress of the surrendered
prapanna-ārti-harām:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootprapanna (कृदन्त, √pad/√prapad क्त) + ārti (प्रातिपदिक) + harā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (गौरीम्); तत्पुरुषः (प्रपन्नानां आर्तिं हरति इति)
atoṣayatpleased
atoṣayat:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√tuṣ (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद; causative sense in usage ‘to please’

Narrator (Purāṇic voice)

Tirtha: Ambikā-bhavana

Type: kshetra

Scene: For three consecutive nights, the king remains in Pārvatī-dhyāna, taking only regulated food; he repeatedly prostrates and sings varied hymns before Gaurī’s shrine until she is pleased.

P
Pārvatī
G
Gaurī
K
King (mahīpati)

FAQs

Steady, time-bound discipline (trirātra), meditation, and heartfelt praise draw the compassionate Goddess who relieves the distress of surrendered devotees.

The verse centers on devotion to Gaurī/Pārvatī; the specific locale is implied by the prior mention of Ambikā’s abode rather than named here.

A three-night observance with regulated diet, meditation on Pārvatī, prostrations, and recitation of hymns (stotras/saṃstavas).