Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 46

योगप्रकारनिर्णयः

Classification and Definition of Yoga

नमःपूर्वाणींद्रियाणि स्वर्गं नरकमेव च । निगृहीतनिसृष्टानि स्वर्गाय नरकाय च

namaḥpūrvāṇīṃdriyāṇi svargaṃ narakameva ca | nigṛhītanisṛṣṭāni svargāya narakāya ca

سلامٌ وتحيةٌ للحواسّ الأولى، وللجنة وللنار أيضًا؛ فهذه الحواسّ إذا كُفَّت قادت إلى الجنة، وإذا أُطلقت وانفلتت صارت سببًا يقود إلى النار، كلٌّ بحسبه.

नमःपूर्वाणिpreceded by ‘namaḥ’ (salutation)
नमःपूर्वाणि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनमः + पूर्व (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समासः: नमः पूर्वं येषाम् (those preceded by ‘namaḥ’); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन; विशेषणम् (of इन्द्रियाणि)
इन्द्रियाणिthe senses
इन्द्रियाणि:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचन
स्वर्गम्heaven
स्वर्गम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
नरकम्hell
नरकम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootनरक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/द्वितीया), एकवचन
एवindeed/only
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात (particle of emphasis)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
निगृहीतनिसृष्टानिrestrained and released
निगृहीतनिसृष्टानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootनि + ग्रह् (धातु) + नि + सृज् (धातु)
Formकृदन्त-द्वन्द्व-समासः: निगृहीतानि च निसृष्टानि च; उभयत्र क्त (past passive participle); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (of इन्द्रियाणि)
स्वर्गायfor heaven
स्वर्गाय:
Sampradana (सम्प्रदान/Dative)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; सम्प्रदान (dative)
नरकायfor hell
नरकाय:
Sampradana (सम्प्रदान/Dative)
TypeNoun
Rootनरक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी (4th/चतुर्थी), एकवचन; सम्प्रदान (dative)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/Conjunction)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

FAQs

It teaches that the same indriyas (senses) become either liberating supports or binding fetters: disciplined under dharma and Shiva-oriented awareness they elevate; when uncontrolled they drag the jiva into suffering and lower states.

Linga-worship in the Shiva Purana is paired with inner purity—sense-restraint, truthfulness, and devotion. Saguna Shiva worship is most fruitful when the senses are gathered and offered back to Shiva rather than scattered into craving.

Practice indriya-nigraha through japa of the Panchakshara (Om Namaḥ Śivāya), steady dhyana on Shiva, and vrata-style restraint (especially on Mahashivratri), supported by sattvic conduct.