Previous Verse
Next Verse

Shiva Purana — Vayaviya Samhita, Shloka 33

न्यासत्रैविध्य-भूतशुद्धि-प्रक्रिया

Threefold Nyāsa and the Procedure of Elemental Purification

ततश्चतुर्षु वक्त्रेषु पुरुषस्य कला अपि । चतस्रः प्रणिधातव्याः पूर्वादिक्रमयोगतः । हृत्कंठांसेषु नाभौ च कुक्षौ पृष्ठे च वक्षसि । अघोरस्य कलाश्चाष्टौ पादयोरपि हस्तयोः

tataścaturṣu vaktreṣu puruṣasya kalā api | catasraḥ praṇidhātavyāḥ pūrvādikramayogataḥ | hṛtkaṃṭhāṃseṣu nābhau ca kukṣau pṛṣṭhe ca vakṣasi | aghorasya kalāścāṣṭau pādayorapi hastayoḥ

ثم على الوجوه الأربعة تُوضَع أيضًا الكَلاّت الأربع لهيئة «بوروشا» (Puruṣa)، وفق الترتيب الصحيح ابتداءً من الوجه الشرقي. وتُثبَّت في القلب والحنجرة والكتفين والسُّرّة والبطن والظهر والصدر. وكذلك تُوضَع كَلاّت «أغورا» (Aghora) الثماني على القدمين، وعلى اليدين أيضًا.

ततःthen
ततः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रमवाचक
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
चतुर्षुin four
चतुर्षु:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर् (संख्याशब्द-प्रातिपदिक)
Formसप्तमी, बहुवचन; संख्याशब्दः; विशेषणम् (वक्त्रेषु)
वक्त्रेषुin the faces
वक्त्रेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवक्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
पुरुषस्यof the Puruṣa
पुरुषस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
कलाःkalās/parts
कलाः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (also)
चतस्रःfour
चतस्रः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतस्ṛ (संख्याशब्द-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; संख्याशब्दः; विशेषणम् (कलाः)
प्रणिधातव्याःare to be placed/assigned
प्रणिधातव्याः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-नि-√धा (धातु) + तव्यत् (प्रणिधातव्य)
Formकृदन्त (Gerundive/तव्यत्), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विधेय (to be placed/assigned)
पूर्वादिक्रमयोगतःaccording to the sequence beginning with the east
पूर्वादिक्रमयोगतः:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व + आदि + क्रम + योगतस् (प्रातिपदिक/अव्यय)
Formअव्यय; तसिल्-प्रत्ययान्त (ablatival adverb) — 'by/according to'; तत्पुरुषसमासः (पूर्वादिक्रमस्य योगतः)
हृत्कण्ठांसेषुin the heart, throat, and shoulders
हृत्कण्ठांसेषु:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृत् + कण्ठ + अंस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन; द्वन्द्वसमासः (हृदि कण्ठे अंसेषु)
नाभौin the navel
नाभौ:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootनाभि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
कुक्षौin the belly/flank
कुक्षौ:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootकुक्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
पृष्ठेon the back
पृष्ठे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपृष्ठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
वक्षसिon the chest
वक्षसि:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवक्षस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
अघोरस्यof Aghora
अघोरस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअघोर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
कलाःkalās/parts
कलाः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकला (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
अष्टौeight
अष्टौ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअष्टन् (संख्याशब्द-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; संख्याशब्दः; विशेषणम् (कलाः)
पादयोःon the two feet
पादयोः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी/षष्ठी, द्विवचन; अत्र अधिकरणार्थे (on the two feet)
अपिalso
अपि:
Sambandha-bodhaka (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात (also)
हस्तयोःon the two hands
हस्तयोः:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootहस्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी/षष्ठी, द्विवचन; अत्र अधिकरणार्थे (on the two hands)

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Tatpuruṣa

Role: teaching

S
Shiva
A
Aghora
P
Purusha

FAQs

It teaches inner worship (mānasa-pūjā) where Shiva’s kalās are reverently installed in the body, transforming the seeker (paśu) by aligning awareness with Pati (Shiva) and loosening the bonds (pāśa) through disciplined dhyāna.

Though Linga worship is often external, this verse presents an internalized Saguna approach: Shiva’s aspects (Puruṣa and Aghora) are contemplated as living presences mapped onto faces, limbs, and vital centers—making the body a temple for Linga-bhāvanā.

A form of nyāsa and dhyāna is implied—mentally placing Shiva’s kalās in specified bodily locations (heart, throat, shoulders, etc.), commonly paired with mantra-japa (such as the Panchākṣarī) to stabilize concentration and purity.