Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

रावणान्तःपुर-पानभूमि-विचयः

Hanumān’s Survey of Rāvaṇa’s Inner Palace and Banquet Hall

अङ्गनानां सहस्रेण भूषितेन विभूषणैः।।5.11.6।।रूपसल्लापशीलेन युक्तगीतार्थभाषिणा।देशकालाभियुक्तेन युक्तवाक्याभिधायिना।।5.11.7।।रताभिरतसंसुप्तं ददर्श हरियूथपः।

aṅganānāṃ sahasreṇa bhūṣitena vibhūṣaṇaiḥ || 5.11.6 ||

rūpasallāpaśīlena yuktagītārthabhāṣiṇā |

deśakālābhiyuktena yuktavākyābhidhāyinā || 5.11.7 ||

ratābhiratasaṃsuptaṃ dadarśa hariyūthapaḥ |

ورأى قائدُ القردة آلافَ النساء مزيناتٍ بالحُليّ؛ ماهراتٍ في الحديث الرقيق، عارفاتٍ بمعاني الأناشيد، مُراعياتٍ لما يليق بالزمان والمكان، مُحسناتٍ للكلام الموافق؛ وهنّ الآن نائماتٌ بعد لهوٍ طويل.

aṅganānāmof women
aṅganānām:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootaṅganā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), बहुवचन
sahasreṇawith a thousand
sahasreṇa:
Sahakāraka/Karaṇa (सहकारक/करण)
TypeNoun
Rootsahasra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (सह/करण), एकवचन; ‘with a thousand’
bhūṣitenaadorned
bhūṣitena:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootbhūṣita (प्रातिपदिक; √bhūṣ)
Formक्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; instrumental qualifier
vibhūṣaṇaiḥwith ornaments
vibhūṣaṇaiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootvibhūṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
rūpa-sallāpa-śīlenaskilled in charming talk/appearance
rūpa-sallāpa-śīlena:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootrūpa (प्रातिपदिक) + sallāpa (प्रातिपदिक) + śīla (प्रातिपदिक)
Formबहुपद-तत्पुरुष (रूपे/रूपेण सह सल्‍लापे शीलम् यस्य); पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
yukta-gīta-artha-bhāṣiṇāspeaking aptly about the meaning of songs
yukta-gīta-artha-bhāṣiṇā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootyukta (प्रातिपदिक; √yuj) + gīta (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक) + bhāṣin (प्रातिपदिक; √bhāṣ)
Formतत्पुरुष-समास (युक्तः गीते अर्थे च भाषिणः); पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
deśa-kāla-abhiyuktenaversed in place and time (propriety)
deśa-kāla-abhiyuktena:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdeśa (प्रातिपदिक) + kāla (प्रातिपदिक) + abhiyukta (प्रातिपदिक; abhi+√yuj)
Formद्वन्द्व (देशः च कालः) + तत्पुरुष (देशकालयोः अभियुक्तः); क्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
yukta-vākya-abhidhāyināuttering fitting words
yukta-vākya-abhidhāyinā:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootyukta (प्रातिपदिक; √yuj) + vākya (प्रातिपदिक) + abhidhāyin (प्रातिपदिक; abhi+√dhā/√dhāy)
Formतत्पुरुष-समास (युक्तं वाक्यम् अभिधत्ते/अभिधायति इति); पुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
ratābhirata-saṅsuptamasleep after indulgence in pleasure
ratābhirata-saṅsuptam:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootratā (प्रातिपदिक) + abhirata (प्रातिपदिक; abhi+√ram) + saṅsupta (प्रातिपदिक; sam+√svap)
Formतत्पुरुष-समास (रतासु/रत्यां अभिरतः ततः संसुप्तः); क्त-प्रत्ययान्त, पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; object-qualifier
dadarśasaw
dadarśa:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√dṛś (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
hari-yūthapaḥleader of the monkeys
hari-yūthapaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roothari (प्रातिपदिक) + yūthapa (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (हरीणां यूथपः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

'One has to search a creature among its own species. It is not possible to find a lost woman in the herd of female deer'.

H
Hanuman

FAQs

Dharma here is conveyed by contrast: refinement and accomplishment without restraint can still culminate in heedlessness; Hanuman’s dharma is to remain unaffected and continue his righteous mission.

Hanuman surveys the luxurious inner chambers and observes the sleeping women, noting their adornment and cultured qualities.

Self-control (saṃyama) and moral clarity—Hanuman witnesses sensuality but does not become entangled in it.