Previous Verse
Next Verse

Shloka 14

अयोध्याकाण्डे चतुर्थः सर्गः

Rāma Summoned; Pushya Coronation Decision

अनुभूतानि चेष्टानि मया वीर सुखान्यपि।देवर्षिपितृविप्राणामनृणोऽस्मि तथाऽत्मनः।।2.4.14।।

anubhūtāni ceṣṭāni mayā vīra sukhāny api | devarṣi-pitṛ-viprāṇām anṛṇo 'smi tathātmanaḥ || 2.4.14 ||

أيها البطل، لقد ذقتُ اللذّات التي طلبتُها؛ وأنا الآن بريءُ الذمّة تجاه الآلهة، والريشيّين، والأسلاف، والبراهمة—وكذلك تجاه نفسي.

अनुभूतानिexperienced
अनुभूतानि:
Karta-dharma (कर्तृधर्म/विधेय)
TypeVerb
Rootअनु + भू (धातु)
Formकृदन्त (क्त, past participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘experienced’ (sukhāni…anubhūtāni)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
इष्टानिdesired/pleasing
इष्टानि:
Karta-dharma (कर्तृधर्म/विशेषण)
TypeAdjective
Rootइष्ट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सुखानां विशेषणम् ‘desired/pleasing’
मयाby me
मया:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया (कर्तृ/करण), एकवचन
वीरO hero
वीर:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
सुखानिpleasures
सुखानि:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
अपिalso
अपि:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अप्यर्थ (also)
देवर्षिपितृविप्राणाम्of gods, sages, ancestors, and brahmins
देवर्षिपितृविप्राणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootदेव + ऋषि + पितृ + विप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), बहुवचन; समासः देवाश्च ऋषयश्च पितरश्च विप्राश्च = देवर्षिपितृविप्र (द्वन्द्व)
अनृणःfree from debt
अनृणः:
Karta-dharma (कर्तृधर्म/विधेय)
TypeAdjective
Rootअनृण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अहम्-विशेषणम् ‘free from debt’
अस्मिI am
अस्मि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तथाand also
तथा:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (and also)
आत्मनःof myself
आत्मनः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन; ‘of myself’

O mighty son! I have experienced all the pleasures I longed for. I redeemed my debt to the gods, the sages, my ancestors, brahmins and to myself.

D
Daśaratha
R
Rāma
D
devas (gods)
ṛṣis (sages)
P
pitṛs (ancestors)

FAQs

Dharma is framed as repayment of life’s obligations (ṛṇa): to divine order, tradition, teachers/priests, ancestors, and one’s own conscience.

Daśaratha explains that he has completed the major obligations of a king and householder, preparing the ground for succession.

Conscientious fulfillment of duties—Daśaratha’s sense of moral accounting before handing over power.