Next Verse

Shloka 1

Adhyaya 55Description of Jambudvipa: The Four Forests, Lakes, and Mountain Ranges Around Mount Meru; Bharata as the Karma-Bhumi

इति श्रीमार्कण्डेयपुराणे भुवनकोशस्थजम्बूद्वीपवर्णनं नाम चतुःपञ्चाशोऽध्यायः ।

पञ्चपञ्चाशोऽध्यायः ।

मार्कण्डेय उवाच ।

शैलेषु मन्दाराद्येषु चतुष्वपि द्विजोत्तम ।

वानानि यानि चत्वारि सरांसि च निबोध मे ॥

iti śrī-mārkaṇḍeya-purāṇe bhuvana-kośa-stha-jambūdvīpa-varṇanaṁ nāma catuḥpañcāśo ’dhyāyaḥ | pañcapañcāśo ’dhyāyaḥ | mārkaṇḍeya uvāca | śaileṣu mandārādyeṣu catuṣv api dvijottama | vānāni yāni catvāri sarāṁsi ca nibodha me ||

وهكذا ينتهي، في «شري ماركاندييا بورانا»، الفصل الرابع والخمسون المسمّى «وصف جمبودفيبا في بُهوَنَكوشا». والآن يبدأ الفصل الخامس والخمسون. قال ماركاندييا: يا خيرَ ذوي الميلادين، تعلّم مني الغابات الأربع والبحيرات التي تقع على الجبال الأربع ابتداءً من ماندارا.

इतिthus
इति:
सम्बन्ध (Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; quotation/closure particle
श्रीमार्कण्डेयपुराणेin the venerable Mārkaṇḍeya Purāṇa
श्रीमार्कण्डेयपुराणे:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootश्री + मार्कण्डेयपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन; Loc. sg.; समास: श्रीमत् मार्कण्डेयपुराणम् (कर्मधारय/उपपद-समास)
भुवनकोशस्थजम्बूद्वीपवर्णनम्the description of Jambūdvīpa situated in the world-sheath (bhuvanakośa)
भुवनकोशस्थजम्बूद्वीपवर्णनम्:
सम्बन्ध (Title/Apposition)
TypeNoun
Rootभुवनकोशस्थ + जम्बूद्वीप + वर्णन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), एकवचन; title-noun; समास: भुवनकोशस्थस्य जम्बूद्वीपस्य वर्णनम् (षष्ठी-तत्पुरुष; multi-member)
नामnamed/called
नाम:
सम्बन्ध (Apposition marker)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formअव्यय; naming particle (‘called’)
चतुःपञ्चाशःfifty-fourth
चतुःपञ्चाशः:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुः + पञ्चाशत् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; Ordinal sense; ‘fifty-fourth’; द्विगु-समास (संख्या-समास)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; Nom. sg.
पञ्चपञ्चाशःfifty-fifth
पञ्चपञ्चाशः:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier)
TypeAdjective
Rootपञ्च + पञ्चाशत् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; Ordinal sense; ‘fifty-fifth’; द्विगु-समास
अध्यायःchapter
अध्यायः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; Nom. sg.
मार्कण्डेयःMārkaṇḍeya
मार्कण्डेयः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; Nom. sg.
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), परस्मैपद, प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; ‘said’
शैलेषुon/in the mountains
शैलेषु:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootशैल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; Loc. pl.
मन्दाराद्येषुin those beginning with Mandāra
मन्दाराद्येषु:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier)
TypeAdjective
Rootमन्दार + आदि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; Loc. pl.; समास: मन्दारः आदिः येषाम् (बहुवचन-समूहवाचक; ‘beginning with Mandāra’)
चतुषुin the four
चतुषु:
अधिकरण (Adhikaraṇa/Location)
TypeNoun
Rootचतुर् (संख्याप्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), बहुवचन; Loc. pl.
अपिalso/indeed
अपि:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; emphatic/also
द्विजोत्तमO best of the twice-born
द्विजोत्तम:
सम्बोधन (Sambodhana/Address)
TypeNoun
Rootद्विज + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन; Voc. sg.; समास: द्विजः उत्तमः (कर्मधारय)
वानानिforests
वानानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; Nom./Acc. pl.
यानिwhich
यानि:
सम्बन्ध (Relative)
TypeAdjective
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; relative pronoun agreeing with वानानि
चत्वारिfour
चत्वारि:
विशेषण (Viśeṣaṇa/Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुर् (संख्याप्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; numeral ‘four’
सरांसिlakes
सरांसि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootसरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, बहुवचन; Nom./Acc. pl.
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय; conjunction
निबोधknow/learn
निबोध:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootनि + √बुध् (धातु)
Formलोट् (Imperative/लोट्), परस्मैपद, मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन; ‘understand/learn’
मेfrom me / for me
मे:
सम्प्रदान (Sampradāna/Recipient)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी (6th/4th), एकवचन; enclitic pronoun; ‘of me/to me’
Mārkaṇḍeya (to an unnamed ‘dvijottama’ in this excerpt)

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

CosmologySacred GeographyTextual Colophon/Structure

FAQs

The shift from large-scale continents to specific forests and lakes models a layered pedagogy: knowledge proceeds from macrocosm to microcosm, encouraging careful attention and ordered learning.

Sthāna: continued world-description; the colophon explicitly signals the cosmographic unit (bhuvanakośa).

Forests and lakes often function as symbols of inner cultivation (vana as disciplined retreat; saraḥ as clarity/reflective mind) within the mapped cosmos.