कामात् क्रोधादविज्ञानाद्धर्षादू बाल्येन वा पुन:,“लोग काम, क्रोध, अज्ञान, हर्ष अथवा बालोचित चपलताके कारण धर्मके विरुद्ध कार्य करते तथा श्रेष्ठ पुरुषोंका अपमान कर बैठते हैं। क्रूर एवं दुरात्मा द्रुपदपुत्रने निश्चय ही मेरी अवहेलना करके यह महान् पाप कर्म कर डाला है। अतः उस धृष्टद्युम्नको उस पापका अत्यन्त भयंकर परिणाम भोगना पड़ेगा
sañjaya uvāca | kāmāt krodhād avijñānād dharṣād vā bālyena vā punaḥ | lokāḥ kāma-krodha-ajñāna-harṣa-athavā bālocita-capalatā-kāraṇāt dharmasya viruddhaṃ karma kurvanti tathā śreṣṭha-puruṣānām apamānaṃ ca kurvanti | krūraḥ durātmā drupada-putraḥ niścayaṃ mama avajñāya idaṃ mahā-pāpa-karma kṛtavān | ataḥ sa dhṛṣṭadyumnaḥ tasya pāpasya atyanta-bhayaṅkaraṃ pariṇāmaṃ bhoktum arhati ||
قال سانجيا: بدافع الشهوة، أو الغضب، أو الجهل، أو نشوةٍ طائشة، أو حتى خِفّةٍ صبيانية، يرتكب الناس أفعالًا مناقضة للدارما وينتهون إلى إهانة النبلاء. إن ابن دروبادا القاسي الخبيث قد ازدراني حقًّا واقترف هذه الخطيئة العظمى. لذلك سيتحمل ذلك دِهْرِشْتَديومْنا أفظع عاقبةٍ لتلك الخطيئة.
संजय उवाच
Unchecked impulses—desire, anger, ignorance, rash exhilaration, and childish fickleness—push people into adharma and disrespect toward the worthy; such acts inevitably yield fearful consequences.
Sañjaya reports a moral judgment within the war context: he characterizes Drupada’s son Dhṛṣṭadyumna as having committed a grave wrongdoing by showing contempt and performing a sinful act, and he predicts that Dhṛṣṭadyumna must suffer its terrible result.