Ghaṭotkaca Slays Alāyudha (Night Battle and Māyā Countermeasures) / घटोत्कचेन अलायुधवधः
परंतु वत्स! उस समय विदुरजीकी कही हुई बातोंको तुमने कुछ नहीं समझा। तात! वे ही पासे ये अर्जुनके चलाये हुए बाण बनकर हमें मार रहे हैं ।। यास्ता विजयतश्चलापि विदुरस्य महात्मन: । धीरस्य वाचो नाश्रौषी: क्षेमाय वदत: शिवा:,दुर्योधन! विदुरजी धीर हैं, महात्मा पुरुष हैं। उन्होंने तुम्हारे कल्याणके लिये जो मंगलकारक वचन कहे थे और जिन्हें तुमने विजयके उल्लासमें अनसुना कर दिया था, उनके उन वचनोंके अनादरसे ही तुम्हारे लिये यह घोर महासंहार प्राप्त हुआ है
sañjaya uvāca | parantu vatsa! tasmin samaye vidurajī-kahītāṃ bātāṃ tvaṃ kiñcid api na bubudhiṣe | tāta! te eva pāśā ime ’rjunena calitāḥ bāṇā bhūtvā asmān ghnanti || yās tā vijayataś calāpī vidurasya mahātmanaḥ | dhīrasya vāco nāśrauṣīḥ kṣemāya vadataḥ śivāḥ || duryodhana! viduro dhīraḥ, mahātmā puruṣaḥ | sa tava kalyāṇāya yāni maṅgalakārakāṇi vacanāni avadat, tāni tvayā vijayollāse ’nanuśrutāni; teṣāṃ vacanānām anādareṇaiva tava ayaṃ ghoraḥ mahāsaṃhāraḥ prāptaḥ |
قال سانجيا: «ولكن يا بُنيّ، في ذلك الحين لم تفهم شيئًا مما قاله فيدورا. يا سيدي—تلك النرود نفسها صارت اليوم تضربنا، وقد تحولت إلى سهام أطلقها أرجونا. يا دوريودhana، إن فيدورا ثابتٌ عظيمُ النفس. الكلمات المباركة التي قالها لخيرك—وقد تجاهلتها في سُكر الظفر—قد عادت عليك؛ وبازدرائك لتلك المشورة جلبتَ على نفسك هذا الدمار الرهيب الواسع.»
संजय उवाच
Disregarding righteous, well-wishing counsel—especially from a wise and impartial advisor like Vidura—turns one’s own past wrong choices into present calamity. Pride in success blinds judgment, and the consequences return with force.
Sanjaya admonishes Duryodhana: the earlier gambling with dice that led to injustice and war is now ‘paying back’ as Arjuna’s arrows devastate the Kaurava side. The verse frames the battlefield disaster as the moral consequence of ignoring Vidura’s warnings.