Previous Verse
Next Verse

Shloka 32

देवादिसृष्टिकथनम् (वसिष्ठशोकः, पराशरजन्म, एकलिङ्गपूजा, रुद्रदर्शनम्)

तवात्मजं शक्तिसुतं च दृष्ट्वा चास्वाद्य वक्त्रामृतम् आर्यसूनोः त्रातुं यतो देहमिमं मुनीन्द्रः सुनिश्चितः पाहि ततः शरीरम्

tavātmajaṃ śaktisutaṃ ca dṛṣṭvā cāsvādya vaktrāmṛtam āryasūnoḥ trātuṃ yato dehamimaṃ munīndraḥ suniścitaḥ pāhi tataḥ śarīram

إذ رأى ابنك وابن شَكْتي أيضًا، وتذوّق رحيق الكلام من ابن الشريف، فإن سيد الحكماء—وقد عزم على إنقاذ هذا الجسد بعينه—يمضي في طريقه. فاحمِ هذا الجسد من ذلك الخطر.

tava-ātmajamyour son
tava-ātmajam:
śakti-sutamthe son of Śakti
śakti-sutam:
caand
ca:
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
caand
ca:
āsvādyahaving tasted/partaken
āsvādya:
vaktra-amṛtamnectar from the mouth (nectar-like speech)
vaktra-amṛtam:
ārya-sūnoḥof the noble one’s son
ārya-sūnoḥ:
trātumto protect/save
trātum:
yataḥsince/for which reason
yataḥ:
deham imamthis body
deham imam:
muni-indraḥthe best of sages
muni-indraḥ:
suniścitaḥfirmly resolved
suniścitaḥ:
pāhiprotect (imperative)
pāhi:
tataḥfrom that/therefore
tataḥ:
śarīramthe body
śarīram:

Suta Goswami (narrative voice; verse framed as a supplicatory address within the story)