Next Verse

Shloka 1

Tīrtha-māhātmya and Rudra’s Samanvaya Teaching

Maṅkaṇaka Episode

इती श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे त्रयस्त्रिशो ऽध्यायः ऋषय ऊचुः तीर्थानि यानि लोके ऽस्मिन् विश्रुतानि माहन्ति च / तानि त्वं कथयास्माकं रोमहर्षण सांप्रतम्

itī śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge trayastriśo 'dhyāyaḥ ṛṣaya ūcuḥ tīrthāni yāni loke 'smin viśrutāni māhanti ca / tāni tvaṃ kathayāsmākaṃ romaharṣaṇa sāṃpratam

وهكذا، في «شري كورما بورانا»، في السamhitā ذات الستة آلاف شلوكا، في القسم اللاحق، يبدأ الفصل الثالث والثلاثون. قال الرِّشيون: «يا روماهرشَنا، حدّثنا الآن عن التيـرثا، مزارات الحجّ المقدّسة في هذا العالم، المشهورة والمُعظَّمة عظيمًا».

इतिthus
इति:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्म + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः: श्रीयुक्तं कूर्मपुराणम् (कर्मधारय) / कूर्मस्य पुराणम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
षट्साहस्त्र्याम्in the six-thousand (collection)
षट्साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; द्विगु-समास: षट्सहस्रसंख्यका (six-thousand)
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
उपरिविभागेin the upper section
उपरिविभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः: उपरि स्थितः विभागः (तत्पुरुष)
त्रयस्त्रिंशःthirty-third
त्रयस्त्रिंशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रयस् + त्रिंशत् (संख्याप्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्रमसंख्या-रूपे अध्यायविशेषणम् (33rd)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
ऋषयःthe sages
ऋषयः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
ऊचुःsaid
ऊचुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
तीर्थानिpilgrimage places
तीर्थानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
यानिwhich
यानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; सम्बन्धबोधकः सापेक्षः सर्वनाम
लोकेin the world
लोके:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
अस्मिन्in this
अस्मिन्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
विश्रुतानिwell-known
विश्रुतानि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवि-√श्रु (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; भूतकृदन्त (past passive participle) ‘well-known’; ‘तीर्थानि’ इति विशेषणम्
माहन्तिgreat
माहन्ति:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; ‘महान्ति’ इत्यस्य पाठभेद/रूपभेद
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय
तानिthose
तानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कथयtell
कथय:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकथय (धातु; √कथ् णिच्)
Formलोट् (Imperative), मध्यम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; णिच्-प्रयोगः
अस्माकम्to us/for us
अस्माकम्:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
रोमहर्षणO Romaharṣaṇa
रोमहर्षण:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootरोमहर्षण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन
साम्प्रतम्now/at present
साम्प्रतम्:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसाम्प्रत (प्रातिपदिक)
Formअव्यय; कालवाचक-क्रियाविशेषण (temporal adverb)

The sages (ṛṣis), addressing Romaharṣaṇa (Sūta)

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

R
Romaharṣaṇa (Sūta)
Ṛṣis (sages)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it sets the narrative frame for teaching dharma through tīrtha-māhātmya—where inner purity and right understanding are traditionally linked with sacred places and their disciplines.

No specific yoga practice is stated in this verse; it introduces a section on tīrthas, which in Purāṇic tradition supports sādhana through vows, bathing, japa, and worship performed at sanctified locations.

It does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; however, the Kurma Purāṇa’s broader Upari-bhāga context commonly presents pilgrimage and worship as a shared dharmic field supporting Shaiva–Vaishnava synthesis.