Previous Verse

Shloka 47

Yati-Āśrama: Bhikṣā-vidhi, Īśvara-dhyāna, and Prāyaścitta

Mahādeva as Non-dual Brahman

इति यतिनियमानामेतदुक्तं विधानं पशुपतिपरितोषे यद् भवेदेकहेतुः / न भवति पुनरेषामुद्भवो वा विनाशः प्रणिहितमनसो ये नित्यमेवाचरन्ति

iti yatiniyamānāmetaduktaṃ vidhānaṃ paśupatiparitoṣe yad bhavedekahetuḥ / na bhavati punareṣāmudbhavo vā vināśaḥ praṇihitamanaso ye nityamevācaranti

وهكذا ذُكر هذا النظام لقيود الزاهدين—وهو السبب الواحد الفعّال لإرضاء باشوبتي. فالذين أذهانهم موطَّنة ثابتة ويمارسونها دائمًا، لا يعود عليهم نشوءٌ جديد للقيود ولا يقع لهم سقوطٌ عمّا نالوه.

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
यतिनियमानाम्of the rules of ascetics
यतिनियमानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयति (प्रातिपदिक) + नियम (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (यतीनां नियमाः); पुंलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), बहुवचन
एतत्this
एतत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम
उक्तम्said
उक्तम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि-भाव (said)
विधानम्injunction/ordinance
विधानम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविधान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
पशुपतिपरितोषेin/for the satisfaction of Paśupati (Śiva)
पशुपतिपरितोषे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपशुपति (प्रातिपदिक) + परितोष (प्रातिपदिक)
Formसप्तमी-तत्पुरुष (पशुपतेः परितोषे); पुंलिङ्ग, सप्तमी (Locative), एकवचन
यत्which
यत्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
भवेत्would be/becomes
भवेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
एकहेतुःthe single cause
एकहेतुः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएक (प्रातिपदिक) + हेतु (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय/तत्पुरुष (एकः हेतुः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
not
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
भवतिis/occurs
भवति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
पुनःagain
पुनः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण (adverb), अव्यय; पुनरावृत्तिवाचक (again)
एषाम्of these (people)
एषाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (Genitive), बहुवचन; सर्वनाम
उद्भवःarising/birth
उद्भवः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootउद्भव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वाor
वा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्पार्थक-निपात (disjunctive particle)
विनाशःdestruction
विनाशः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविनाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रणिहितमनसःthose whose minds are fixed/intent
प्रणिहितमनसः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रणिहित (प्र√धा/√धा, क्त-प्रत्यय) + मनस् (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास (प्रणिहितं मनः यस्य); पुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (ये इत्यस्य विशेषण)
येwho
ये:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; सम्बन्धक (relative pronoun)
नित्यम्always
नित्यम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण (adverbial accusative), नपुंसक एकवचन द्वितीया-रूप; अव्ययवत् प्रयोग
एवindeed/just
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (particle), अव्यय; अवधानार्थक
आचरन्तिpractice/observe
आचरन्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootआ√चर् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपद

Lord Kūrma (Viṣṇu) instructing in a Śaiva–Vaiṣṇava synthesis (Iśvara-oriented yoga and yati-dharma)

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

P
Paśupati
Y
Yati (ascetic discipline)
Y
Yoga (steadfast mind / praṇihita-manas)

FAQs

It implies that steadfast, uninterrupted practice oriented to the Lord (Paśupati) leads to a state beyond repeated “arising” into bondage and beyond “loss,” indicating stable realization where the self is no longer entangled in cyclical becoming.

The verse stresses disciplined observance (yati-niyama) combined with praṇihita-manas—an unwaveringly focused mind—i.e., continuous īśvara-centered meditation and conduct as the decisive means (eka-hetu) to attain firmness and freedom from relapse.

Though the teaching is delivered by Lord Kūrma (Viṣṇu), the goal is explicitly “Paśupati’s satisfaction,” reflecting the Purāṇa’s non-sectarian synthesis where devotion and yoga directed to Śiva are affirmed within a Vaiṣṇava narrator’s framework.