Next Verse

Shloka 1

Āvāhāryaka-Śrāddha: Qualifications of Recipients, Paṅkti-Pāvana, and Exclusions

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे विशो ऽध्यायः व्यास उवाच स्नात्वा यथोक्तं संतर्प्य पितॄंश्चन्द्रक्षये द्विजः / पिण्डान्वाहार्यकं श्राद्धं कुर्यात् सौम्यमनाः शुचिः

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge viśo 'dhyāyaḥ vyāsa uvāca snātvā yathoktaṃ saṃtarpya pitṝṃścandrakṣaye dvijaḥ / piṇḍānvāhāryakaṃ śrāddhaṃ kuryāt saumyamanāḥ śuciḥ

هكذا في شري كورما بورانا، في السamhitā ذات الستة آلاف بيت، في القسم اللاحق، الفصل الحادي والعشرون. قال فياسا: «بعد أن يغتسل كما ورد، ويُشبع الآباء الأسلاف (Pitṛ) على الوجه اللائق، وعند نقصان القمر، على ذي الولادتين أن يقيم شرادها الآفاهاريَكَة مع قرابين البيṇḍa—طاهرًا، رقيق النفس، ساكن القلب».

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, इतिसंज्ञक-निपात (quotative/closure particle)
श्रीकूर्मपुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्रीकूर्मपुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री-कूर्म-पुराण (प्रातिपदिक; समास)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; locative singular
षट्साहस्त्र्यांin the (work) of six-thousand (verses)
षट्साहस्त्र्यां:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट्-साहस्त्री (प्रातिपदिक; समास)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; locative singular
संहितायाम्in the saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; locative singular
उपरिविभागेin the upper section
उपरिविभागे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि-विभाग (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; locative singular
विशःof Viśa (name/heading)
विशः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootविश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; genitive singular (chapter designation)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; nominative singular
व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; nominative singular
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; said
स्नात्वाhaving bathed
स्नात्वा:
Pūrvakāla (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund), having bathed
यथोक्तम्as prescribed
यथोक्तम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा-उक्त (प्रातिपदिक; कृदन्त)
Formअव्ययीभाव-समास, नपुंसक एकवचन रूपेण क्रियाविशेषण (adverb: 'as stated')
संतर्प्यhaving satisfied
संतर्प्य:
Pūrvakāla (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootतृप् (धातु)
Formल्यप्/तुमुन्-सम्भवः: ल्यप् (absolutive) from सम्+तृप्, having satisfied (by offerings)
पितॄन्the ancestors
पितॄन्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; accusative plural
चन्द्रक्षयेat the waning of the moon
चन्द्रक्षये:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootचन्द्र-क्षय (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; locative singular
द्विजःa twice-born man
द्विजः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; nominative singular
पिण्डान्rice-balls (piṇḍas)
पिण्डान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपिण्ड (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; accusative plural
वाहार्यकम्to be performed on the following day (vāhāryaka)
वाहार्यकम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवाहार्यक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; accusative singular; श्राद्धं विशेषण (qualifier)
श्राद्धम्śrāddha rite
श्राद्धम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootश्राद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; accusative singular
कुर्यात्should perform
कुर्यात्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; should perform
सौम्यमनाःgentle-minded
सौम्यमनाः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसौम्य-मनस् (प्रातिपदिक; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहि विशेषण (one whose mind is gentle)
शुचिःpure/clean
शुचिः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; predicate adjective

Vyasa

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: karuna

V
Vyasa
P
Pitrs (ancestors)
C
Chandra (Moon)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it emphasizes dharmic purification—outer cleanliness and inner composure—as a prerequisite for ancestral rites, aligning spiritual life with disciplined conduct.

The practice highlighted is mental discipline: being saumya-manāḥ (calm, gentle-minded) and śuci (pure). In the Kurma Purana’s broader soteriology, such sattvic steadiness supports mantra, worship, and yogic concentration even within karma-kāṇḍa duties.

No explicit Shiva–Vishnu unity is stated here; the verse shows the Purana’s integrative method—upholding Vedic ancestral rites within a larger theological framework where devotion and yogic purity are valued across Shaiva–Vaishnava syntheses.