Previous Verse
Next Verse

Shloka 84

श्रीनगर-त्रिपुरा-सप्तकक्षा-पालकदेवताप्रकाशनम्

Revelation of the Guardian Deities of Śrīnagara-Tripurā’s Seven Enclosures

ताभिश्च साकं स श्रीमान्महारुद्रस्त्रिशूलभृत् / हिरण्यबाहुप्रमुशै रुद्रैरन्यैर्निषेवितः

tābhiśca sākaṃ sa śrīmānmahārudrastriśūlabhṛt / hiraṇyabāhupramuśai rudrairanyairniṣevitaḥ

ومعهنّ كان «مها رودرا» البهيّ، حاملَ التريشولا، تُقام له الخدمة على يد رودراتٍ آخرين مثل «هيرانياباهو» و«براموشا» وغيرهم.

ताभिःwith them
ताभिः:
सह/साकम् (Association/सहकारक)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे तृतीया बहुवचनम् (pronoun, fem. instr. pl.)
and
:
सम्बन्ध (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
साकम्together with
साकम्:
सह/साकम् (Association/सहकारक)
TypeIndeclinable
Rootसाकम् (अव्यय)
Formसहार्थक-अव्ययम् (prepositional adverb: ‘together with’)
सःhe
सः:
कर्ता (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम् (pronoun, masc. nom. sg.)
श्रीमान्glorious, illustrious
श्रीमान्:
कर्ता (Agent/कर्ता)
TypeAdjective
Rootश्रीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; विशेषणम्
महा-रुद्रःMahārudra (the great Rudra)
महा-रुद्रः:
कर्ता (Agent/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा + रुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; कर्मधारयः—महान् रुद्रः
त्रि-शूल-भृत्bearer of the trident
त्रि-शूल-भृत्:
कर्ता (Agent/कर्ता)
TypeAdjective
Rootत्रि + शूल + भृत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; (त्रिशूलं) भृत्—धारकः; विशेषणम्
हिरण्य-बाहु-प्रमुषैःby those with golden arms, eminent ones
हिरण्य-बाहु-प्रमुषैः:
करण (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootहिरण्य + बाहु + प्रमुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्; बहुव्रीहिः—हिरण्यसदृशौ बाहू यस्य ते; ‘प्रमुष’ = प्रवीर/प्रमुख (contextual epithet)
रुद्रैःby Rudras
रुद्रैः:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootरुद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्
अन्यैःby other
अन्यैः:
करण (Instrument/करण)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया बहुवचनम्; विशेषणम्
निषेवितःattended/served
निषेवितः:
कर्म (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootनि√सेव् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त); पुंलिङ्गे प्रथमा एकवचनम्; कर्मणि—‘सेवितः/उपासितः’