Srimad Bhagavatam — Shashtha Skandha, Shloka 19

अथेज्यमाने पुरुषे सर्वदेवमयात्मनि । अश्वमेधे महेन्द्रेण वितते ब्रह्मवादिभि: ॥ १९ ॥ स वै त्वाष्ट्रवधो भूयानपि पापचयो नृप । नीतस्तेनैव शून्याय नीहार इव भानुना ॥ २० ॥

athejyamāne puruṣe sarva-devamayātmani aśvamedhe mahendreṇa vitate brahma-vādibhiḥ

ثم لما أقام أهلُ القول بالبرهمن لمها إندرا ذبيحةَ الأشفاميدها، إذ عَبَد فيها البوروشا الأعلى، الذاتَ التي تضمّ جميع الآلهة، زالت آثارُ جميع خطاياه. أيها الملك! حتى جريمة قتل ابن تفاشتا، مع عِظَمها، أُبطلت في الحال بتلك الذبيحة، كما يبدّد شروقُ الشمس الضباب.

अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्यय (then/now)
इज्यमानेwhile (he) was being worshipped
इज्यमाने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeVerb
Rootयज् (धातु)
Formवर्तमान-कृदन्त (present passive participle/शानच्-प्रत्यय), सप्तमी-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; ‘while being worshipped/sacrificed’
पुरुषेin/with regard to the Person (Lord)
पुरुषे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootपुरुष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन
सर्वदेवमयात्मनिin the one whose self is constituted of all gods
सर्वदेवमयात्मनि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व-देव-मय-आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formसमासः: सर्वदेवमय + आत्मन् (तत्पुरुष/कर्मधारय-भाव); पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; विशेषणम् (qualifying ‘पुरुषे’)
अश्वमेधेin the Aśvamedha sacrifice
अश्वमेधे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअश्वमेध (प्रातिपदिक)
Formसमासः: अश्व + मेध (तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन
महेन्द्रेणby Mahendra (Indra)
महेन्द्रेण:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमहेन्द्र (प्रातिपदिक)
Formसमासः: महा + इन्द्र (कर्मधारय); पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/करण), एकवचन
विततेwhen it was arranged/spread out
वितते:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeVerb
Rootवि-तन् (धातु)
Formभूतकृदन्त (past passive participle/क्त), सप्तमी-विभक्ति, एकवचन, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; ‘when spread/arranged’ (agreeing with ‘अश्वमेधे’)
ब्रह्मवादिभिःby the Brahman-knowers/reciters
ब्रह्मवादिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootब्रह्मवादिन् (प्रातिपदिक)
Formसमासः: ब्रह्म + वादिन् (तत्पुरुष); पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/करण), बहुवचन
M
Mahendra (Indra)
P
Puruṣa (Supreme Lord)

FAQs

This verse describes Indra performing the Aśvamedha as worship of the Supreme Person, conducted properly by authoritative brāhmaṇas.

In the narrative, Indra seeks religious atonement and purification after the heavy reactions connected with killing Vṛtrāsura.

Offer one’s actions in devotion to the Supreme Lord—making work, charity, and worship God-centered and guided by genuine spiritual knowledge.