Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Navama Skandha, Shloka 26

Bhagīratha Brings Gaṅgā; Saudāsa’s Curse; Khaṭvāṅga’s Instant Renunciation

क्षुधार्तो जगृहे विप्रं तत्पत्‍न्याहाकृतार्थवत् । न भवान् राक्षस: साक्षादिक्ष्वाकूणां महारथ: ॥ २६ ॥ मदयन्त्या: पतिर्वीर नाधर्मं कर्तुमर्हसि । देहि मेऽपत्यकामाया अकृतार्थं पतिं द्विजम् ॥ २७ ॥

kṣudhārto jagṛhe vipraṁ tat-patny āhākṛtārthavat na bhavān rākṣasaḥ sākṣād ikṣvākūṇāṁ mahā-rathaḥ

وقد غلبت على سَوداسا نزعةُ الرّاكشَس واشتدّ به الجوع، فأمسك بالبرهمن. فقالت زوجةُ البرهمن المسكينة: «أيها البطل، لستَ في الحقيقة آكلَ بشر؛ بل أنت من نسل إكشواكو، فارسٌ عظيم، وزوجُ مَدَيَنْتِي. لا يليق بك أن ترتكب أدهرما كهذا. إني أبتغي ولدًا؛ فَرُدَّ إليّ زوجي البرهمن الذي لم يُحبلني بعد».

kṣudhā-ārtaḥafflicted by hunger
kṣudhā-ārtaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootkṣudhā (प्रातिपदिक) + ārta (√ar/ṛ धातु, क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुषः ‘kṣudhāyā ārtaḥ’
jagṛhehe seized
jagṛhe:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√grah (ग्रह् धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
viprama brāhmaṇa
vipram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
tat-patnīhis wife
tat-patnī:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + patnī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; तत्पुरुषः ‘tasya patnī’
āhasaid
āha:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√ah (अह् धातु/ब्रू-अर्थ)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
akṛtārthavatas though unfulfilled
akṛtārthavat:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roota-kṛta-artha-vat (प्रातिपदिक)
Formअव्यय (adverbial usage of -वत्); ‘as if unsuccessful’
nanot
na:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-निपात (negation particle)
bhavānyou (sir)
bhavān:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbhavat (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; आदरार्थ-प्रयोग
rākṣasaḥa demon
rākṣasaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootrākṣasa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
sākṣātdirectly/in person
sākṣāt:
Sambandha/Emphasis (निपातार्थ)
TypeIndeclinable
Rootsākṣāt (अव्यय)
Formअव्यय (adverb/particle)
ikṣvākūṇāmof the Ikṣvākus
ikṣvākūṇām:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootikṣvāku (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन
mahā-rathaḥa great chariot-warrior
mahā-rathaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootmahā (प्रातिपदिक) + ratha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्मधारयः ‘mahān rathaḥ (yuddhe)’ = great chariot-warrior
madayantyāḥof Madayantī
madayantyāḥ:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootmadayantī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन
patiḥhusband
patiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootpati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
vīraO hero
vīra:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootvīra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन (8th), एकवचन
nanot
na:
Nishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
adharmamunrighteousness
adharmam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootadharma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
kartumto do
kartum:
Prayojana (प्रयोजन/उद्देश्य)
TypeVerb
Root√kṛ (कृ धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त (Infinitive)
arhasiyou ought/are fit
arhasi:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√arh (अर्ह् धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन; परस्मैपद
dehigive
dehi:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Root√dā (दा धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd), एकवचन; परस्मैपद
meto me/for me
me:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी/चतुर्थी (6th/4th), एकवचन; सर्वनाम
apatyakāmāyāḥof (me) desiring offspring
apatyakāmāyāḥ:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootapatya (प्रातिपदिक) + kāmā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी (6th), एकवचन; तत्पुरुषः ‘apatyasya kāmā’ = desiring a child
akṛtārthamunfulfilled
akṛtārtham:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Roota-kṛta-artha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मधारयः ‘akṛtaḥ arthaḥ yasya’ (as adjective)
patimhusband
patim:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootpati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
dvijamthe brāhmaṇa
dvijam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootdvija (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
I
Ikṣvāku dynasty
B
brāhmaṇa
B
brāhmaṇa’s wife

FAQs

This verse shows that distress like hunger does not justify adharmic acts; the wife appeals to the assailant’s noble lineage to awaken restraint and righteous conduct.

She uses moral persuasion—reminding him that such cruelty is unworthy of a noble kṣatriya—so he will release the brāhmaṇa and act according to dharma.

When pressured by need or emotion, remember your values and identity; choose integrity over impulse, and avoid harming others for short-term relief.