Previous Verse
Next Verse

Srimad Bhagavatam — Chaturtha Skandha, Shloka 26

Dakṣa’s Sacrifice Restored: Śiva’s Mercy and Nārāyaṇa’s Appearance

दक्ष उवाच शुद्धं स्वधाम्न्युपरताखिलबुद्ध्यवस्थं चिन्मात्रमेकमभयं प्रतिषिध्य मायाम् । तिष्ठंस्तयैव पुरुषत्वमुपेत्य तस्या- मास्ते भवानपरिशुद्ध इवात्मतन्त्र: ॥ २६ ॥

dakṣa uvāca śuddhaṁ sva-dhāmny uparatākhila-buddhy-avasthaṁ cin-mātram ekam abhayaṁ pratiṣidhya māyām tiṣṭhaṁs tayaiva puruṣatvam upetya tasyām āste bhavān apariśuddha ivātma-tantraḥ

قال دَكشا: «يا ربّ، أنت طاهر في سْوَدھامك، متعالٍ عن كلّ مواقف الجدل والتخمين؛ أنت وعيٌ محض، واحدٌ لا ثاني له، لا خوف فيك. أنت تقهر المايا وتضبطها، ومع أنك تبدو قائمًا فيها ومتجلّيًا كـ(بوروشا)، فإنك تبقى متساميًا، مكتفيًا بذاتك، لا تمسّك دَنَسُ المادة.»

dakṣaḥDakṣa
dakṣaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootdakṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
uvācasaid
uvāca:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√vac (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
śuddhampure
śuddham:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootśuddha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; (भवान् इत्यस्य विशेषणम्)
sva-dhāmniin (your) own abode
sva-dhāmni:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsva (प्रातिपदिक) + dhāman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन; ‘स्वस्य धाम्नि’
uparata-akhila-buddhi-avasthamwhere all states of intellect have ceased
uparata-akhila-buddhi-avastham:
Karma-anvaya (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootuparata (कृदन्त/प्रातिपदिक, √ram/√uparam भाव) + akhila (प्रातिपदिक) + buddhi (प्रातिपदिक) + avasthā (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः— ‘अखिल-बुद्धि-अवस्था’ (सर्वबुद्धिवृत्तयः) तासु ‘उपरत’ (निवृत्त)
cit-mātrampure consciousness alone
cit-mātram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootcit (प्रातिपदिक) + mātra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘चिदेव मात्रम्’
ekamone, non-dual
ekam:
Karma-anvaya (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rooteka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
abhayamfearless
abhayam:
Karma-anvaya (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootabhaya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
pratiṣidhyahaving restrained/checked
pratiṣidhya:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootprati + √sidh/√ṣidh (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive/Gerund), अव्ययभाव; ‘प्रतिषिध्य’ = निराकृत्य/निवार्य
māyāmillusion, māyā
māyām:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootmāyā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
tiṣṭhanstanding/remaining
tiṣṭhan:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Root√sthā (धातु)
Formवर्तमानकृदन्त (शतृ), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘तिष्ठन्’
tayāby/with that (māyā)
tayā:
Karana (करण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
evaindeed, alone
eva:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formनिपात (particle) — एव (emphasis)
puruṣatvampersonhood, embodied state
puruṣatvam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootpuruṣatva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; भाववाचक-प्रत्यय (त्व)
upetyahaving assumed/attained
upetya:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootupa + √i (धातु)
Formक्त्वान्त (Absolutive), अव्ययभाव; ‘उपेत्य’ = प्राप्त्य/आश्रित्य
tasyāmin her/that (māyā)
tasyām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; ‘तस्याम्’ (मायायाम्)
āsteabides, sits
āste:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√ās (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
bhavānyou (honorific)
bhavān:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootbhavat (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; आदरार्थक-सर्वनाम
apariśuddhaḥimpure
apariśuddhaḥ:
Karta-anvaya (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootapariśuddha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; नञ्-समास/उपसर्ग-निषेध (a-)
ivaas if
iva:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootiva (अव्यय)
Formउपमा-निपात (particle of comparison)
ātma-tantraḥself-governed, independent
ātma-tantraḥ:
Karta-anvaya (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootātman (प्रातिपदिक) + tantra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः— ‘आत्मनः तन्त्रः’ = स्वाधीन/स्वतन्त्र
D
Daksha
L
Lord Shiva
M
Maya

FAQs

This verse describes the transcendental state as pure consciousness, fearless and nondual, where māyā is dispelled—yet the Lord may still appear connected to māyā due to divine potency, without actually being contaminated.

In the aftermath of the Daksha-yajña conflict, Daksha criticizes Śiva, arguing that although Śiva is transcendental, his association with the external energy makes him appear impure—reflecting Daksha’s pride and misunderstanding.

The verse encourages discernment: appearances can mislead, and true purity is inner consciousness and self-mastery—so one should judge less by external labels and cultivate steady spiritual awareness.