यदि वा मन्येत प्रत्यादेयं प्रकृतिकोपकं दीर्घकालं महाक्षयव्ययमल्पमनर्थानुबन्धमकल्यमधर्म्यं मध्यमोदासीनविरुद्धं मित्रोपघातकं वा कार्यं परः साधयिष्यति विपरीतमहमित्येतस्मिन्विशेषे परिपणितार्थं संधिमुपेयात् ॥ कZ_०७.६.१० ॥
yadi vā manyeta pratyādeyaṃ prakṛtikopakaṃ dīrghakālaṃ mahākṣayavyayam alpam anarthānubandham akalyam adharmyaṃ madhyamodāsīnaviruddhaṃ mitropaghātakaṃ vā kāryaṃ paraḥ sādhayiṣyati viparītam aham ity etasmin viśeṣe paripaṇitārthaṃ saṃdhim upeyāt
إذا قدّر أن الخصم سيُنجز هدفًا يكون (1) قابلًا للنقض، و(2) مثيرًا لسخط عناصر الدولة، و(3) طويل الأمد، و(4) ذا خسارة ونفقة جسيمتين، و(5) قليل العائد، و(6) ذا تبعات ضارة، و(7) مشؤومًا وغيرَ موافق للدارما، و(8) معاديًا للقوى المتوسطة والمحايدة، أو (9) مُضرًّا بالحلفاء—بينما يستطيع هو تحقيق العكس—فعندئذٍ وبناءً على هذه المزية ينبغي له أن يدخل في معاهدة بشروط جرى التفاوض عليها وحسابها بدقة (paripaṇita).
When the opponent’s likely objective is strategically costly/unstable/illegitimate and harms one’s alliances and the wider balance, while one can achieve the opposite outcome—then treaty terms should be calculated and secured.
Because treaty choices are evaluated not only against the direct enemy but also against how they shift the regional balance and third-party reactions.