Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Ayodhya Kanda, Sarga 109, Shloka 26

सत्यधर्मप्रतिपादनम्

Rama’s Defense of Truth and Dharma in Reply to Jabali

वनवासं वसन्नेव शुचिर्नियतभोजनः।

मूलपुष्पफलैः पुण्यैः पित्रून् देवांश्च तर्पयन्।।2.109.26।।

सन्तुष्टपञ्चवर्गोऽहं लोकयात्रां प्रवर्तये।

अकुह श्श्रद्धधानस्सन्कार्याकार्यविचक्षणः।।2.109.27।।

vanavāsaṃ vasann eva śucir niyata-bhojanaḥ |

mūlaiḥ puṣpaiḥ phalaiḥ puṇyaiḥ pitṝn devāṃś ca tarpayan || 2.109.26 ||

Living the life of forest-exile in this manner—pure in conduct and restrained in food—I shall satisfy the ancestors and the gods with sacred offerings of roots, flowers, and fruits.

वनवासम्forest-dwelling
वनवासम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootvana-vāsa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (वनस्य वासः)
वसन्living
वसन्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण/Concomitant)
TypeVerb
Root√vas (धातु)
Formशतृ-वर्तमानकाले कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; ‘living’
एवम्thus
एवम्:
Prakara (प्रकार/Manner)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formप्रकारवाचक अव्यय (manner adverb)
शुचिःpure
शुचिः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootśuci (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; अहम् इत्यस्य विशेषण
नियत-भोजनःwith regulated food
नियत-भोजनः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootniyata (प्रातिपदिक) + bhojana (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (नियतं भोजनं यस्य)
मूलैःwith roots
मूलैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootmūla (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया, बहुवचन
पुष्पैःwith flowers
पुष्पैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootpuṣpa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया, बहुवचन
फलैःwith fruits
फलैः:
Karana (करण/Means)
TypeNoun
Rootphala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया, बहुवचन
पुण्यैःholy, meritorious
पुण्यैः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया, बहुवचन; मूल-पुष्प-फलैः इति विशेषण
पितॄन्ancestors
पितॄन्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootpitṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, बहुवचन
देवान्gods
देवान्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootdeva (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया, बहुवचन
and
:
Samuccaya (समुच्चय/Coordination)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक निपात (conjunction)
तर्पयन्propitiating
तर्पयन्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण/Concomitant)
TypeVerb
Root√tṛp (धातु)
Formशतृ-वर्तमानकाले कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; ‘satisfying/propitiating’
सन्तुष्ट-पञ्चवर्गःwith the group of five (senses) contented
सन्तुष्ट-पञ्चवर्गः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootsantuṣṭa (प्रातिपदिक) + pañca (संख्या) + varga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (पञ्चानां वर्गः; सन्तुष्टः पञ्चवर्गः यस्य)
अहम्I
अहम्:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootasmad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा, एकवचन
लोक-यात्राम्course of life, worldly journey
लोक-यात्राम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootloka (प्रातिपदिक) + yātrā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (लोकस्य यात्रा)
प्रवर्तयेI carry on/maintain
प्रवर्तये:
Kriya (क्रिया/Main verb)
TypeVerb
Rootpra-√vṛt (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद; causative sense not required here: ‘I carry on/maintain’
अकुहःnot deceitful, honest
अकुहः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootakuha (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; अहम् इत्यस्य विशेषण
श्रद्धधानःfaithful
श्रद्धधानः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootśraddadhāna (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; अहम् इत्यस्य विशेषण
सन्being
सन्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण/Concomitant)
TypeVerb
Root√as (धातु)
Formशतृ-वर्तमानकाले कृदन्त (present participle), पुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; ‘being’
कार्य-अकार्य-विचक्षणःdiscerning right and wrong action
कार्य-अकार्य-विचक्षणः:
Visheshana (विशेषण/Qualifier)
TypeAdjective
Rootkārya (प्रातिपदिक) + akārya (प्रातिपदिक) + vicakṣaṇa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; समासः—द्वन्द्व (कार्यं च अकार्यं च) + तत्पुरुष/कर्मधारय-भाव: ‘विचक्षणः’ तयोः; ‘discerning what should/should not be done’

I shall spend the term of my forest life with faith and holiness and purity of mind andwith regulated food and with ancestors and gods satisfied with offerings of roots, flowers and fruits, with my five senses contented and with a mind that discriminates between what ought to be done and what ought not to be done.

R
Rāma
D
deva (gods)

FAQs

Dharma is shown as disciplined living (purity and regulated food) combined with gratitude and obligation—honouring ancestors and gods through simple, lawful offerings even while in hardship.

Rāma is responding to Jābāli’s persuasive, nāstika-leaning counsel and reasserts that he will live in exile according to dharma, not abandoning ritual and moral duties.

Self-restraint and steadfastness: Rāma presents a life of moderation, purity, and faithful observance of duties despite exile.