HomeUpanishadsKshurikaVerse 2

Verse 2

Kshurika

वेदतत्त्वार्थविहितं यथोक्तं हि स्वयंभुवा । निःशब्दं देशमास्थाय तत्रासनमवस्थितः ॥

कूर्मोऽङ्गानीव संहृत्य मनो हृदि निरुध्य च । मात्राद्वादशयोगेन प्रणवेन शनैः शनैः ॥

पूरयेत्सर्वमात्मानं सर्वद्वारं निरुध्य च । उरोमुखकटिग्रीवं किञ्चिद्भूदयमुन्नतम् ॥

प्राणान्सन्धारयेत्तस्मिन्नासाभ्यन्तरचारिणः । भूत्वा तत्र गतः प्राणः शनैरथ समुत्सृजेत् ॥२-५॥

वेद-तत्त्व-अर्थ-विहितम् । यथा-उक्तम् । हि । स्वयं-भुवा । निः-शब्दम् । देशम् । आस्थाय । तत्र । आसनम् । अवस्थितः ॥

कूर्मः । अङ्गानि-इव । संहृत्य । मनः । हृदि । निरुध्य । च । मात्रा-द्वादश-योगेन । प्रणवेन । शनैः । शनैः ॥

पूरयेत् । सर्वम् । आत्मानम् । सर्व-द्वारम् । निरुध्य । च । उरः-मुख-कटि-ग्रीवम् । किञ्चित् । भू-उदयम् । उन्नतम् ॥

प्राणान् । सन्धारयेत् । तस्मिन् । नासा-अभ्यन्तर-चारिणः । भूत्वा । तत्र । गतः । प्राणः । शनैः । अथ । समुत्सृजेत् ॥२-५॥

veda-tattvārtha-vihitaṁ yathoktaṁ hi svayaṁbhuvā | niḥśabdaṁ deśam āsthāya tatrāsanam avasthitaḥ ||

kūrmo ’ṅgānīva saṁhṛtya mano hṛdi nirudhya ca | mātrā-dvādaśa-yogena praṇavena śanaiḥ śanaiḥ ||

pūrayet sarvam ātmānaṁ sarva-dvāraṁ nirudhya ca | uro-mukha-kaṭi-grīvaṁ kiñcid bhūdayam unnatam ||

prāṇān sandhārayet tasmin nāsābhyantara-cāriṇaḥ | bhūtvā tatra gataḥ prāṇaḥ śanair atha samutsṛjet ||2–5||

依吠陀真实义理所立、亦如自生者所说:当依止无声之处,安住坐势;如龟收摄诸肢,将心摄入心间;以十二量(mātrā)配合圣音“唵”(praṇava),渐次而行;闭摄一切诸门(诸根孔窍),令全身自性充满;使胸、面、腰与颈微微上扬;摄持诸息,使其在鼻内运行;继而当气息至彼处时,缓缓放出。

As prescribed in accordance with the reality and meaning of the Veda, as stated by the Self-born (Creator): having resorted to a soundless place, seated there in a posture; having withdrawn the limbs like a tortoise and having restrained the mind in the heart; with the twelvefold measure (mātrā) joined to the praṇava, gradually; one should fill the whole self, having restrained all the gates (sense-openings); keeping chest, face, waist, and neck slightly raised upward; one should hold the breaths there, moving within the interior of the nose; then, the breath having gone there, one should slowly release it.

Upāsanā/Dhyāna as a means to ātma-jñāna; Prāṇa–manas saṁyama (discipline of breath and mind)Mahavakya: Preparatory discipline (sādhana-catuṣṭaya / antaḥkaraṇa-śuddhi) supporting realization implied by ‘prajñānam brahma’ (stabilizing awareness) rather than directly stating a mahāvākya.AtharvaChandas: Mixed: predominantly anuṣṭubh-style pādas with instructional yoga prose/śloka hybridity (post-Vedic metrical Sanskrit)