HomeRamayanaBala KandaSarga 75Shloka 6

Shloka 6

क्षत्ररोषात्प्रशान्तस्त्वं ब्राह्मणश्च महायशा:।बालानां मम पुत्राणामभयं दातुमर्हसि।।।।

kṣatraroṣāt praśāntas tvaṃ brāhmaṇaś ca mahāyaśāḥ | bālānāṃ mama putrāṇām abhayaṃ dātum arhasi ||

你是声名卓著的婆罗门,你对刹帝利的怒火也已平息;因此请赐我年幼的儿子们无畏——安全的保证。

क्षत्ररोषात्from (your) kṣatriya-anger
क्षत्ररोषात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootक्षत्र + रोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5/Ablative), एकवचन; तत्पुरुषः (क्षत्रेषु रोषः)
प्रशान्तःcalmed
प्रशान्तः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रशान्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘त्वम्’ इत्यस्य विशेषणम्
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा, एकवचन
ब्राह्मणःa brahmin
ब्राह्मणः:
Visheshya (विशेष्य/subject complement)
TypeNoun
Rootब्राह्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘त्वम्’ इत्यस्य विशेषणवत्
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय
महायशाःhighly renowned
महायशाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहायशस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मधारयः (महत् यशः यस्य)
बालानाम्of the boys
बालानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootबाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
ममmy
मम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, एकवचन
पुत्राणाम्of (my) sons
पुत्राणाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
अभयम्fearlessness/safety
अभयम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दातुम्to give
दातुम्:
Prayojana (प्रयोजन/infinitival purpose)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formतुमुन्-प्रत्ययान्त कृदन्त (infinitive)
अर्हसिought/are fit
अर्हसि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअर्ह् (धातु)
Formलट् (Present), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

"You are a brahmana, highly renowned and withdrawn from anger against kshatriyas. It behoves of you to give assurance of security to my sons who are young.

D
Daśaratha
P
Paraśurāma
K
Kṣatriyas
B
Brāhmaṇa

FAQs

Abhaya-dāna (granting safety) is a dharmic ideal: the strong and spiritually eminent should protect, not terrorize—especially the young and vulnerable.

Daśaratha appeals to Paraśurāma’s brahminical restraint, asking him not to harm his sons.

Daśaratha’s paternal duty and Paraśurāma’s expected self-restraint as a brāhmaṇa.