HomeRamayanaBala KandaSarga 46Shloka 10

Shloka 10

अग्निं कुशान् काष्ठमप: फलं मूलं तथैव च।न्यवेदयत्सहस्राक्षो यच्चान्यदपि काङ्क्षितम्।।1.46.10।।

agniṁ kuśān kāṣṭham apaḥ phalaṁ mūlaṁ tathaiva ca | nyavedayat sahasrākṣo yac cānyad api kāṅkṣitam ||1.46.10||

千眼的因陀罗供给她火、库沙草、柴薪、清水、果实与根茎,并赐与她所希求的一切。

अग्निम्fire
अग्निम्:
कर्म
TypeNoun
Rootअग्नि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
कुशान्kuśa grass
कुशान्:
कर्म
TypeNoun
Rootकुश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
काष्ठम्wood, fuel
काष्ठम्:
कर्म
TypeNoun
Rootकाष्ठ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
अपःwater
अपः:
कर्म
TypeNoun
Rootअप् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम् (pluralia tantum)
फलम्fruit
फलम्:
कर्म
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
मूलम्root
मूलम्:
कर्म
TypeNoun
Rootमूल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
तथाlikewise
तथा:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formसमुच्चय/प्रकारवाचक-अव्यय (and likewise)
एवindeed
एव:
सम्बन्ध
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formनिपात (emphasis)
and
:
सम्बन्ध
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय (conjunction)
न्यवेदयत्provided, offered
न्यवेदयत्:
क्रिया
TypeVerb
Rootनि-√विद् (धातु)
Formलङ्-लकारः (Imperfect/Past), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
सहस्राक्षःthe thousand-eyed (Indra)
सहस्राक्षः:
कर्ता
TypeNoun
Rootसहस्र-अक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यत्whatever
यत्:
कर्म (Relative object)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘यत् ... तत्’ प्रकारे सम्बन्धसूचक (relative)
and
:
सम्बन्ध
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
अन्यत्anything else
अन्यत्:
कर्म
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘यत्’ इत्यस्य सहसमुच्चितम्
अपिalso
अपि:
सम्बन्ध
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (also/even)
काङ्क्षितम्desired
काङ्क्षितम्:
कर्म-विशेषण
TypeAdjective
Root√काङ्क्ष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त (Past Passive Participle) नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘यत्/अन्यत्’ इत्यस्य विशेषणम्

The thousand-eyed Indra served her by providing fire, Kusha grass, sticks for burning,water, fruits, roots and all other things desired by her.

I
Indra (Sahasrākṣa)
F
fire (agni)
K
kuśa grass
W
water
F
fruits
R
roots

FAQs

Dharma is portrayed as attentive service that supports another’s vowed practice (tapas). Even a powerful king of gods is shown performing humble duties, aligning power with responsibility.

During Diti’s long austerity, Indra attends her needs by providing the basic requisites for ritual life and sustenance.

Service and diligence—Indra’s continuous provision of necessities reflects disciplined caretaking.