Previous Verse
Next Verse

Shloka 77

पञ्चाप्सरो-सरः कथनम् तथा अगस्त्याश्रममार्गनिर्देशः

Panchapsara Lake Account and Directions to Agastya

पुष्पितान्पुष्पिताग्राभिर्लताभिरनुवेष्टितान्।ददर्श रामश्शतशस्तत्र कान्तारपादपान्।।3.11.76।।हस्तिहस्तैर्विमृदितान्वानरैरुपशोभितान्।मत्तैश्शकुनिसङ्घैश्च शतशश्च प्रणादितान्।।3.11.77।।

puṣpitān puṣpitāgrābhir latābhir anuvēṣṭitān | dadarśa rāmaḥ śataśas tatra kāntārapādapān || (3.11.76) hastihastair vimṛditān vānarair upaśobhitān | mattaiḥ śakunisaṅghaiś ca śataśaś ca praṇāditān || (3.11.77)

在那荒林之中,罗摩望见成百的树木,花开于梢,藤蔓缠身;有的被大象长鼻压弯,有的因群猴而更显光彩,许多又因成群欢腾之鸟的啼鸣而回响不绝。

हस्तिहस्तैःby elephants’ trunks
हस्तिहस्तैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootहस्ति+हस्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (elephant’s trunks)
विमृदितान्crushed
विमृदितान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootवि+मृद् (धातु) → विमृदित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle, क्त); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘crushed/trampled’
वानरैःby monkeys
वानरैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootवानर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
उपशोभितान्adorned
उपशोभितान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootउप+शुभ् (धातु) → उपशोभित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle, क्त); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘adorned/beautified’
मत्तैःby intoxicated
मत्तैः:
Vishesana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमत्त (प्रातिपदिक/कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (intoxicated/mad)
शकुनिसङ्घैःby flocks of birds
शकुनिसङ्घैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशकुनि+सङ्घ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (flocks of birds)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
शतशःin hundreds
शतशः:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootशतशस् (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय
प्रणादितान्resounded
प्रणादितान्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootप्र+नद् (धातु) → प्रणादित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle, क्त); पुंलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; ‘made to resound’

Rama saw hundreds of trees crushed by the trunks of elephants and by monkeys. He saw some trees echoing with notes of hundreds of intoxicated birds. He saw tree tops coiled with creepers in full bloom.

R
Rāma
E
Elephants
M
Monkeys (vānara as animals here)
B
Bird flocks (śakuni-saṅgha)
F
Forest (kāntāra)

FAQs

As a repeated/overlapping verse, it reinforces the dharmic theme of attentive, non-disruptive passage through nature—recognizing the forest’s vitality without asserting domination.

The text reiterates the forest scene—flowering trees, animal marks, and bird calls—during Rāma’s onward movement.

Composed awareness: Rāma’s steady observation amid wilderness signals self-control and readiness without fear-driven aggression.