Kṛṣṇa at Duryodhana’s House: Refusal of Hospitality and Departure to Vidura (कृष्णस्य धार्तराष्ट्रनिवेशनगमनम्)
य॑ं गत्वाभिमुख: संख्ये न जीवन कश्रिदाव्रजेत् यो जेता सर्वभूतानामजेयो जिष्णुरच्युत,“श्रीकृष्ण! जो अर्जुन दो भुजाओंसे युक्त होकर भी सदा प्राचीनकालके सहस्र भुजाधारी कार्तवीर्य अर्जुनके साथ स्पर्धा रखता है; केशव! जो एक ही वेगसे पाँच सौ बाण चलाता है, जो पाण्डव अर्जुन धर्नुर्विद्यामें राजा कार्तवीर्यके समान ही समझा जाता है, जिसका तेज सूर्यके समान है, जो इन्द्रियसंयममें महर्षियोंके, क्षमामें पृथ्वीके और पराक्रममें देवराज इन्द्रके समान है; मधुसूदन! कौरवोंका यह विशाल साम्राज्य, जो सम्पूर्ण राजाओंमें प्रख्यात एवं प्रकाशित हो रहा है, जिसे अर्जुनने ही अपने पराक्रमसे बढ़ाया है; समस्त पाण्डव जिसके बाहुबलका भरोसा रखते हैं; जो सम्पूर्ण रथियोंमें श्रेष्ठ तथा सत्यपराक्रमी है, संग्राममें जिसके सम्मुख जाकर कोई जीवित नहीं लौटता है, अच्युत! जो सम्पूर्ण भूतोंको जीतनेमें समर्थ, विजयशील एवं अजेय है तथा जैसे देवताओंके आश्रय इन्द्र हैं, उसी प्रकार जो समस्त पाण्डवोंका अवलम्ब है, वह तुम्हारा भाई और मित्र अर्जुन इस समय कैसे है?
vaiśampāyana uvāca | yaṁ gatvābhimukhaḥ saṅkhye na jīvan kaścid āvrajet | yo jetā sarvabhūtānām ajeyo jiṣṇur acyuta | śrīkṛṣṇa! yo 'rjunaḥ dvibhujo 'pi sadā prācīnakālasahasrabhuja-dhāriṇā kārtavīryārjunena sārdhaṁ spardhāṁ dhārayati | keśava! ya eka-vegena pañcaśatabāṇān muñcati | yaḥ pāṇḍavo 'rjunaḥ dhanurvidyāyāṁ rājñā kārtavīryeṇa samāna eva manyate | yasya tejaḥ sūryavat | ya indriyasaṁyame maharṣibhiḥ, kṣamāyāṁ pṛthivyā, parākrame devarājendreṇa samānaḥ | madhusūdana! etat kauravāṇāṁ vipulaṁ sāmrājyaṁ sarvarājasu prakhyātaṁ prakāśitaṁ ca, yad arjunenaiva svaparākrameṇa vardhitam | yasya bāhubalaṁ sarve pāṇḍavāḥ pratīyante | yaḥ sarvarathināṁ śreṣṭhaḥ satyaparākramaś ca | saṅgrāme yasya sammukhaṁ gatvā na kaścid jīvan nivartate | acyuta! yaḥ sarvabhūtajaye samarthaḥ vijayī cājeyaś ca, yathā devānām āśraya indraḥ, tathā sarvapāṇḍavānām avalambaḥ | sa te bhrātā sakhā cārjuna idānīṁ kathaṁ vartate? |
毗湿摩波耶那说道:“阿周那一旦在战场上被人迎面相对,便无人能生还;他能征服一切众生,不可战胜,常胜不败——阿周那如今如何?圣克里希纳啊,他虽仅有双臂,却常以己身与古昔千臂的迦尔塔维利耶·阿周那相较。凯沙瓦啊,他以一阵疾势便能连发五百箭。这位般度子阿周那,在弓术上被视为与迦尔塔维利耶王等同;其光辉如日。其制欲如大圣仙;其忍耐如大地;其勇武如天帝因陀罗。摩度苏陀那啊,这广阔而显赫的俱卢帝国——在诸王之中名声炳然——正是由阿周那的武威所扩张。众般度族皆倚其臂力。他是车战勇士之冠,真勇无伪;如因陀罗为诸天之所归依,他亦为众般度族之所凭恃。那位既是你兄弟又是你挚友的阿周那,此刻安否?”
वैशम्पायन उवाच
The verse frames ideal kṣatriya excellence as inseparable from ethical virtues: mastery in war (archery, valor) is praised alongside self-restraint (indriyasaṁyama) and forbearance (kṣamā). It also highlights responsibility—great power becomes a ‘support’ (avalamba) for one’s community, not merely personal glory.
Vaiśampāyana reports a speech addressed to Kṛṣṇa, extolling Arjuna’s unmatched prowess and moral qualities, recalling how his strength helped expand the Kaurava realm, and then asking Kṛṣṇa about Arjuna’s present condition—setting a tone of concern amid impending conflict.