उद्योगपर्व — विदुरनीतिः (Adhyāya 37): आयुःक्षयहेतवः, नीतिसूत्राणि, बलभेदाः, पाण्डव-विग्रहदोषदर्शनम्
राजा अच्छी तरह परीक्षा किये बिना किसीको अपना मन्त्री न बनावे; क्योंकि धनकी प्राप्ति और मन्त्रकी रक्षाका भार मन्त्रीपर ही रहता है। जिसके धर्म, अर्थ और कामविषयक सभी कार्योंको पूर्ण होनेके बाद ही सभासदगण जान पाते हैं, वही राजा समस्त राजाओंमें श्रेष्ठ है। अपने मन्त्रको गुप्त रखनेवाले उस राजाको निस्संदेह सिद्धि प्राप्त होती है ।। १९-- २१ || अप्रशस्तानि कार्याणि यो मोहादनुतिष्ठति । स तेषां विपरिभ्रंशाद् भ्रंश्यते जीवितादपि,जो मोहवश बुरे (शास्त्रनिषिद्ध) कर्म करता है, वह उन कार्योंका विपरीत परिणाम होनेसे अपने जीवनसे भी हाथ धो बैठता है
rājā samyak parīkṣyaiva kañcid amātyaṃ na niyojayet | dhanalābhasya mantrarākṣaṇasya ca bhāro hy amātye pratiṣṭhitaḥ || dharmārthakāmaviṣayāḥ sarve 'pi yasya karmāṇi sampūrṇāny eva sabhāsadaḥ paścād jānanti sa rājā sarvarājānāṃ variṣṭhaḥ || yaḥ svamantraṃ gopayati tasya niścayena siddhir bhavati || apraśastāni kāryāṇi yo mohād anutiṣṭhati | sa teṣāṃ viparibhraṃśād bhraṃśyate jīvitād api ||
毗度罗劝诫:国王未曾周密考验,不可任人以大臣之职;因为聚敛财用与守护国之密谋,其重任主要系于大臣。诸王之最胜者,是那位在法、利、欲三事上的谋划,唯待诸目标尽皆成就之后,朝臣方才知晓——其计深藏,莫测如渊。能守谋议于幽密者,必定获得成功。然若有人因迷妄而行可责之事、违背经论所禁之业,必为其颠倒的果报所毁,甚至丧命。
विदुर उवाच
A ruler must carefully test and appoint ministers, protect confidential counsel, and avoid forbidden or blameworthy actions; secrecy and disciplined policy lead to success, while deluded wrongdoing brings ruin—even death.
In Vidura’s counsel (nīti) during the Udyoga Parva, he instructs the king on prudent governance: selecting trustworthy ministers, keeping plans concealed until fulfilled, and recognizing that improper acts rebound disastrously.