Atithi’s Direction to the Nāga-sage Padma at Naimiṣa (अतिथ्युपदेशः—नैमिषे पद्मनागोपाख्यानप्रस्तावः)
तस्येदानीं तमस: सम्भवस्य पुरुषस्य ब्रह्मयोने-ब्रह्मण: प्रादुर्भावे स पुरुष: प्रजा: सिसृक्षमाणो नेत्राभ्यामग्नीषोमौ ससर्ज । ततो भूतसर्गेषु सृष्टेषु प्रजाक्रमवशाद् ब्रह्मक्षत्रमुपातिषछठत् | यः सोमस्तद् ब्रह्म यद् ब्रद्यम ते ब्राह्मणा यो<ग्निस्तत् क्षत्रं क्षत्राद् ब्रह्म बलवत्तरम् । कस्मादिति लोकप्रत्यक्षगुणमेतत्तद्यथा ।॥ ब्राह्मणेभ्य: परं भूत॑ नोत्पन्नपूर्व दीप्यमानेडग्नौ जुहोति । यो ब्राह्मणमुखे जुहोतीति कृत्वा ब्रवीमि भूतसर्ग: कृतो ब्रह्मणा भूतानि च प्रतिष्ठाप्य त्रैलोक्यं धार्यत इति मन्त्रवादोडपि हि भवति
tasye'dānīṁ tamasaḥ sambhavasya puruṣasya brahmayoneḥ brahmaṇaḥ prādurbhāve sa puruṣaḥ prajāḥ sisṛkṣamāṇo netrābhyām agnīṣomau sasarja | tato bhūtasargeṣu sṛṣṭeṣu prajākramavaśād brahmakṣatram upātiṣṭhat | yaḥ somaḥ tad brahma yad brahma tad brāhmaṇāḥ yo'gnis tat kṣatraṁ kṣatrād brahma balavattaram | kasmād iti lokapratyakṣaguṇam etat tad yathā | brāhmaṇebhyaḥ paraṁ bhūtaṁ notpannapūrvaṁ dīpyamāne'gnau juhoti | yo brāhmaṇamukhe juhotīti kṛtvā bravīmi bhūtasargaḥ kṛto brahmaṇā bhūtāni ca pratiṣṭhāpya trailokyaṁ dhāryata iti mantravādo'pi hi bhavati |
阿周那说:“当梵天(Brahmā)从那原初之人显现——此人出自梵(Brahman)之胎,亦从黑暗之源而起——那人欲造众生,便由其双目生出阿耆尼(Agni,火)与苏摩(Soma)。继而,元素之创既已发动,依众生繁衍的次第,二种秩序出现:梵(Brahman,祭司之原则)与刹帝利之权(Kṣatra,王权)。苏摩即梵,梵即婆罗门(Brāhmaṇa);阿耆尼即刹帝利之权,即刹帝利阶序。然而梵强于刹。若问‘何以故?’此德性世间昭然:从未有众生生而高于婆罗门。向婆罗门之口施与,如同向炽燃之火献供。怀此理解,我才如此言说。梵天创造众生,并将万类安置于其应处,三界因此得以维系——咒语之言亦如是宣告。”
अजुन उवाच
The verse grounds social and ritual hierarchy in a cosmogonic myth: Agni and Soma arise from the cosmic Person, and from them emerge Kṣatra and Brahman. It asserts that Brahman (the priestly/spiritual principle, embodied by the Brāhmaṇa) is ‘stronger’ than royal power because society recognizes the Brāhmaṇa as the primary sacrificial recipient—feeding a Brāhmaṇa is likened to offering into sacred fire—and Vedic mantra is cited as supporting this worldview.
Arjuna describes a creation sequence: Brahmā manifests from the primordial Person; Agni and Soma are produced from the Person’s eyes; then, as beings are generated in order, the two powers—Brahman and Kṣatra—appear. Arjuna argues for the precedence and potency of the Brāhmaṇa order by appealing to common observation and sacrificial logic, concluding that Brahmā’s establishment of beings sustains the three worlds, a point reinforced by mantra.