Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

शुकसारण-चारप्रवेशः

Suka and Sāraṇa’s Espionage and Release

कश्चसेनापतिस्तेषांवानराणांमहौजसाम् ।तच्चज्ञात्वायथातत्त्वंशीघ्रमगन्तुमर्हथः ।।।।

kaś ca senāpatis teṣāṃ vānarāṇāṃ mahaujasām |

tac ca jñātvā yathā tattvaṃ śīghram āgantum arhathaḥ ||6.25.8||

“Và trong số các Vānara hùng lực ấy, ai là tổng chỉ huy? Biết rõ tất cả điều ấy đúng như thật rồi, các ngươi phải mau chóng trở về.”

संस्थितम्stationed
संस्थितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootsam-sthā (धातु) + kta (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; विशेषणम् (of बलम्/बलार्णवम् understood)
पर्वताग्रेषुon mountain tops
पर्वताग्रेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootparvata (प्रातिपदिक) + agra (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (‘mountain-peaks’); नपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
निर्दरेषुin ravines
निर्दरेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootnirdara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
गुहासुin caves
गुहासु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootguhā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
समुद्रस्यof the ocean
समुद्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootsamudra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तीरेषुon the shores
तीरेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Roottīra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
वनेषुin forests
वनेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootvana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
उपवनेषुin groves
उपवनेषु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootupavana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तरमाणम्crossing
तरमाणम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roottṝ (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमानकृदन्त (present participle); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; ‘crossing’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तीर्णम्having crossed
तीर्णम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roottṝ (धातु) + kta (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; ‘having crossed’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तर्तुकामम्wishing to cross
तर्तुकामम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roottṝ (धातु) + tum (तुमुन्) + kāma (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (‘desirous to cross’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
सर्वशःeverywhere
सर्वशः:
Sambandha (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootsarvaśas (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण ‘everywhere/in all ways’
निविष्टम्encamped
निविष्टम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootni-viś (धातु) + kta (क्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (PPP); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; ‘encamped/settled’
निविfirmly, down
निवि:
Sambandha (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootnivi (अव्यय)
Formअव्यय; उपसर्गसदृश/क्रियाविशेषण (adverbial particle) ‘down/within’ (intensifying ‘settled’)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात (emphatic particle)
भीमनादम्with dreadful roar
भीमनादम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootbhīma (प्रातिपदिक) + nāda (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (‘terrible-roar’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्
महाबलम्very powerful
महाबलम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootmahā-bala (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय (‘great-force’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा, एकवचन; विशेषणम्
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (of बलार्णवम्)
बलार्णवम्ocean-like host
बलार्णवम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootbala (प्रातिपदिक) + arṇava (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (‘ocean of army’); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अक्षोभ्यम्unshakable
अक्षोभ्यम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Roota-kṣobhya (प्रातिपदिक; from √kṣubh)
Formनञ् + णीय/यत्-प्रत्ययान्त (gerundive sense: ‘not to be shaken’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
ददृशातेthey two saw
ददृशाते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), द्विवचन; आत्मनेपद
निशाचरौtwo night-rangers (rakshasas)
निशाचरौ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootniśā-cara (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष (‘night-walker’); पुंलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन

Among those energetic Vanaras, who is the chief of the army? Knowing all these matters, it is fit for you to return quickly.

R
Rāvaṇa
Ś
Śuka
S
Sāraṇa
V
Vānara army
S
Senāpati (commander-in-chief)

FAQs

It underscores responsibility in action: gather reliable knowledge (satya) and act promptly to protect one’s people. In dharmic governance, speed must be guided by correctness, not panic.

Rāvaṇa asks for a key military detail—who leads the Vānara forces—and orders the spies to report back quickly after verifying the facts.

Decisiveness grounded in verification: prompt return after accurate observation.