Previous Verse
Next Verse

Shloka 35

वालिवधोत्तरशोकः

Sugriva’s Remorse and Tara’s Lament after Vali’s Death

स्वर्गेऽपि शोकं च विवर्णतां चमया विना प्राप्प्यति वीर वाली।रम्ये नगेन्द्रस्य तटावकाशेविदेहकन्यारहितो यथा त्वम्।।

svarge 'pi śokaṃ ca vivarṇatāṃ ca mayā vinā prāpsyati vīra vālī | ramye nagendrasya taṭāvakāśe videhakanyārahito yathā tvam ||

Hỡi đấng anh hùng, Vali sẽ chìm trong đau khổ và tiều tụy trên thiên giới khi thiếu vắng thiếp, cũng như ngài đang sầu não vì thiếu công chúa xứ Videha.

स्वर्गेin heaven
स्वर्गे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle), अर्थः: 'even/also'
शोकम्grief
शोकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
विवर्णताम्paleness
विवर्णताम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविवर्णता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
मयाby me
मया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/करण), एकवचन
विनाwithout
विना:
Apadana (अपादान)
TypeIndeclinable
Rootविना (अव्यय)
Formउपसर्गसदृश-अव्यय/निपात, अर्थः: 'without'; सामान्यतः तृतीया-सहयोगी
प्राप्स्यतिwill attain/experience
प्राप्स्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + आप् (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
वीरO hero
वीर:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative/सम्बोधन), एकवचन
वालीVali
वाली:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवालिन्/वाली (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/कर्ता), एकवचन
रम्येin delightful
रम्ये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootरम्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन; विशेषणम् (qualifying तटावकाशे)
नगेन्द्रस्यof the lord of mountains
नगेन्द्रस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootनग + इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (नगानाम् इन्द्रः)
तटावकाशेon the slope/terrace-space
तटावकाशे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतट + अवकाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative/अधिकरण), एकवचन; तत्पुरुषः (तटस्य अवकाशः)
विदेहकन्यारहितःdeprived of the Videha princess (Sita)
विदेहकन्यारहितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविदेहकन्या + रहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/कर्ता), एकवचन; विशेषणम् (qualifying वाली); तत्पुरुषः (विदेहकन्यया रहितः)
यथाas
यथा:
Upamana (उपमान)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमानार्थक-अव्यय (comparative: 'as/like')
त्वम्you
त्वम्:
Upameya/Karta (उपमेय/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्ति (Nominative/कर्ता), एकवचन

'O Rama! Vali will experience sorrow and become pale bereft of me even in heaven just as you are filled with sorrow even on a delightful mountain slope bereft of princess of Videha.

T
Tārā
R
Rāma
V
Vāli
S
Sītā
V
Videha
M
mountain slope

FAQs

It appeals to empathy as a dharmic mode of judgment—understanding another’s suffering by recognizing one’s own.

Tārā persuades Rāma by comparing Vāli’s dependence on her to Rāma’s longing for Sītā.

Compassionate understanding (dayā/karuṇā) as a guide for righteous action.