Shloka 73

इत्युक्त्वा रोषताम्राक्षो रामो निष्पीड्य कार्मुकम्।शरमादाय सन्दीप्तं घोरमाशीविषोपमम्।।3.64.72।।सन्धाय धनुषि श्रीमान्रामः परपुरञ्जयः।युगान्ताग्निरिव क्रुद्ध इदं वचनमब्रवीत्।।3.64.73।।

ity uktvā roṣa-tāmrākṣo rāmo niṣpīḍya kārmukam | śaram ādāya sandīptaṃ ghōram āśīviṣopamam || 3.64.72 || sandhāya dhanuṣi śrīmān rāmaḥ parapurañjayaḥ | yugāntāgnir iva kruddha idaṃ vacanam abravīt || 3.64.73 ||

Bài kệ này lặp lại cùng một cảnh: nói xong, Rāma—mắt đỏ vì giận—bẻ cong cung, cầm mũi tên bừng cháy, đáng sợ như rắn độc, đặt lên cung; rồi như lửa cuối thời kiếp, Ngài lại cất lời.

इतिthus
इति:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/प्रकारवाचक-अव्यय (quotative/thus)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootवच् (धातु) → उक्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययीभाव-प्रयोग (gerund/absolutive), पूर्वकालिक क्रिया
रोषताम्राक्षःwith eyes reddened by anger
रोषताम्राक्षः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरोष + ताम्र + अक्षि (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास ('whose eyes are copper-red due to anger'), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामः-विशेषण
रामःRāma
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
निष्पीड्यhaving pressed/strung tight
निष्पीड्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootनिस् + पीड् (धातु) → निष्पीड्य (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), सहायक-क्रिया (having pressed)
कार्मुकम्bow
कार्मुकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकार्मुक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन
शरम्arrow
शरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आदायhaving taken
आदाय:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootआ + दा (धातु) → आदाय (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
सन्दीप्तम्blazing
सन्दीप्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + दीप् (धातु) → सन्दीप्त (भूतकृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शरम्-विशेषण
घोरम्terrible
घोरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शरम्-विशेषण
आशीविषोपमम्like a poisonous snake
आशीविषोपमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआशीविष + उपम (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (उपमान-सम्बन्ध: 'like a venomous serpent'), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शरम्-विशेषण
सन्धायhaving set (it)
सन्धाय:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootसम् + धा (धातु) → सन्धाय (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund): 'having fixed/placed (the arrow)'
धनुषिon the bow
धनुषि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Locative), एकवचन
श्रीमान्illustrious
श्रीमान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामः-विशेषण
रामःRāma
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
परपुरञ्जयःconqueror of enemy strongholds
परपुरञ्जयः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर + पुर + जि (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास ('conqueror of enemy cities'), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामः-विशेषण
युगान्ताग्निःthe end-of-age fire
युगान्ताग्निः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootयुगान्त + अग्नि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास ('fire at the end of an age'), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
इवlike
इव:
Upama-sambandha (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय (comparative particle)
क्रुद्धःangry
क्रुद्धः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रुध् (धातु) → क्रुद्ध (भूतकृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामः-विशेषण
इदम्this
इदम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन; वचनम्-विशेषण
वचनम्speech, words
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद

After speaking these words, handsome Rama, his eyes red with anger, pressed his bow, took out the glowing arrow that was dreadful like a poisonous serpent, fixed it to his bow and said these words in a rage like the fire at the time of dissolution of the world.

R
Rama
L
Lakshmana (implied)
K
kārmuka (bow)
Ś
śara (arrow)
Ā
āśīviṣa (simile)
Y
yugānta-agni (simile)

FAQs

As a repeated narration, it continues to foreground the dharmic issue of whether immense power will be restrained by maryādā or driven by anger.

A Southern Recension duplication/renumbering repeats the description of Rāma readying his bow and arrow in apocalyptic wrath.

Readiness to act against adharma—paired with the didactic reminder that righteous ends require disciplined means.