HomeRamayanaAranya KandaSarga 2Shloka 14

Shloka 14

तस्यैवं ब्रुवतो दुष्टं विराधस्य दुरात्मनः।श्रुत्वा सगर्वितं वाक्यं सम्भ्रान्ता जनकात्मजा।।।।

tasyaivaṃ bruvato duṣṭaṃ virādhasya durātmanaḥ | śrutvā sa-garvitaṃ vākyaṃ sambhrāntā janakātmajā ||

Nghe những lời tàn ác, ngạo mạn do Virādha—kẻ ác tâm, tà hạnh—thốt ra như vậy, ái nữ của vua Janaka bỗng rúng động, kinh hoàng và bối rối.

तस्यof him
तस्य:
सम्बन्ध (Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी, एकवचनम्; सर्वनाम
एवम्thus
एवम्:
क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formरीति-अव्ययम् (adverb: thus)
ब्रुवतःwhile speaking
ब्रुवतः:
सम्बन्ध/काल (Genitive absolute-like)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्तस्य षष्ठी-एकवचनम् (Genitive singular of present participle); ‘while (he) was speaking’
दुष्टम्wicked/cruel
दुष्टम्:
विशेषण (Qualifier of ‘वाक्यम्’ understood)
TypeAdjective
Rootदुष्ट (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; विशेषणम्
विराधस्यof Virādha
विराधस्य:
सम्बन्ध (Genitive apposition to ‘तस्य’)
TypeNoun
Rootविराध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी, एकवचनम्
दुरात्मनःof the evil-souled one
दुरात्मनः:
विशेषण (Qualifier of ‘विराधस्य’)
TypeAdjective
Rootदुरात्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, षष्ठी, एकवचनम्; विशेषणम्
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
क्रियाविशेषण
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-क्रियाविशेषणम् (Gerund)
स-गर्वितम्boastful
स-गर्वितम्:
विशेषण (Qualifier of ‘वाक्यम्’)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय) + गर्वित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्; अव्ययीभावः (गर्वेण सह/युक्तम्)
वाक्यम्speech/words
वाक्यम्:
कर्म (Object of ‘श्रुत्वा’)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया, एकवचनम्
सम्भ्रान्ताbewildered/agitated
सम्भ्रान्ता:
कर्ता (Subject complement)
TypeAdjective
Rootसम् + भ्रान्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त भूतकृदन्तः; स्त्रीलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; विधेय-विशेषणम्
जनक-आत्मजाJanaka’s daughter (Sītā)
जनक-आत्मजा:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootजनक (प्रातिपदिक) + आत्मज (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गः, प्रथमा, एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः (जनकस्य आत्मजा)

Sita, daughter of Janaka was bewildered out of fear when she heard the cruel and boastful words of that wicked Viradha.

V
Virādha
S
Sītā (Janakātmajā)
J
Janaka

FAQs

It reinforces the dharmic obligation to protect the vulnerable when confronted with coercion and terror.

Sītā hears Virādha’s threats and becomes frightened; the narration prepares for Rāma’s immediate protective response.

Sītā’s sensitivity and human fear are acknowledged; the scene amplifies the virtue of compassion and protective responsibility in the protagonists.