Shloka 47

पश्यन्वनानि रम्याणि पर्वतांश्चाभ्रसन्निभान्।।3.11.46।।सरांसि सरितश्चैव पथि मार्गवशानुगाः।सुतीक्ष्णेनोपदिष्टेन गत्वा तेन पथा सुखम्।।3.11.47।।इदं परमसंहृष्टो वाक्यं लक्ष्मणमब्रवीत्।

paśyan vanāni ramyāṇi parvatāṃś cābhra-sannibhān || (3.11.46)

sarāṃsi saritaś caiva pathi mārga-vaśānugāḥ |

sutīkṣṇenopadiṣṭena gatvā tena pathā sukham || (3.11.47)

idaṃ parama-saṃhṛṣṭo vākyaṃ lakṣmaṇam abravīt ||

Theo chỉ dẫn của Sūtīkṣṇa, Rāma vui vẻ đi trên con đường ấy, ngắm rừng đẹp, núi như mây, cùng hồ và sông dọc lộ trình; lòng hân hoan, ngài liền nói với Lakṣmaṇa những lời này.

एतत्this
एतत्:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
एवindeed / alone
एव:
सम्बन्धसूचक (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-निपातः
आश्रमपदम्hermitage-site
आश्रमपदम्:
कर्ता (Kartā/Subject complement)
TypeNoun
Rootआश्रम + पद (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः: आश्रमस्य पदम्; नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
नूनम्surely
नूनम्:
सम्बन्धसूचक (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootनूनम् (अव्यय)
Formनिश्चयार्थक-अव्ययम् (particle of certainty)
तस्यof him / of that
तस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुल्लिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
महात्मनःof the great-souled one
महात्मनः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootमहात्मन् (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहिः: महान् आत्मा यस्य; पुल्लिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
अगस्त्यस्यof Agastya
अगस्त्यस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअगस्त्य (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
मुनेःof the sage
मुनेः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
भ्रातुःof the brother
भ्रातुः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
दृश्यतेis seen
दृश्यते:
क्रिया (Kriyā/Verb)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलट्-लकारः (Present), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्, आत्मनेपदम्; कर्मणि प्रयोगः (passive)
पुण्यकर्मणःof the holy-deeded one
पुण्यकर्मणः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootपुण्य + कर्मन् (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयसमासः: पुण्यं कर्म यस्य; पुल्लिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्

Enjoying the sight of delightful forests, cloudlike mountains, lakes and rivers on the way, and following the directions given by Sutikshna, Rama was happy. He said to Lakshmana:

R
Rāma
L
Lakṣmaṇa
S
Sūtīkṣṇa

FAQs

The dharmic theme remains mindful, disciplined travel under a sage’s guidance, with gratitude and steadiness.

A repeated/overlapping transmission of the travel scene leading up to Rāma’s speech to Lakṣmaṇa.

Attentiveness and composure in fulfilling one’s path (mārga) under righteous guidance.