Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

Rukmāṅgada–Vāmadeva Saṃvāda: Ahimsa, Hunting, and the Fruit of Dvādaśī-Bhakti

अनुमोदयिता पूर्वं द्वितीयो घातकः स्मृतः । विश्वासकस्तृतीयोऽपि चतुर्थो भक्षकस्तथा । पंचमः पाचकः प्रोक्तः षष्ठो भूपात्र विग्रही । हिं सया संयुतं धर्ममधर्मं च विदुर्बुधाः ॥ ९ ॥

anumodayitā pūrvaṃ dvitīyo ghātakaḥ smṛtaḥ | viśvāsakastṛtīyo'pi caturtho bhakṣakastathā | paṃcamaḥ pācakaḥ proktaḥ ṣaṣṭho bhūpātra vigrahī | hiṃ sayā saṃyutaṃ dharmamadharmaṃ ca vidurbudhāḥ || 9 ||

Thứ nhất là kẻ tán đồng; thứ hai là kẻ trực tiếp sát hại, như lời dạy. Thứ ba là kẻ xúi giục hay dùng sự tín nhiệm để khiến người khác làm; thứ tư là kẻ ăn. Thứ năm được gọi là kẻ nấu; thứ sáu, tâu Đại vương, là kẻ chiếm đoạt đất đai và khí cụ (tức phương tiện và tài sản). Bậc trí biết rằng cả dharma lẫn adharma đều bị vấy bẩn khi kết hợp với hiṁsā.

अनुमोदयिताthe approver/one who consents
अनुमोदयिता:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootअनु + मुद् (धातु) → अनुमोदयितृ (कृदन्त, तृ-प्रत्यय)
Formकर्तृवाचक-तृन्त (agent noun), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
पूर्वम्first
पूर्वम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of order/time)
द्वितीयःsecond
द्वितीयः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वितीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक विशेषण
घातकःkiller
घातकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootघातक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
स्मृतःis said/considered
स्मृतः:
Kriyā (क्रिया/Predicative)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) → स्मृत (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘is considered/remembered’
विश्वासकःone who instills trust/enticer
विश्वासकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootविश्वासक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तृतीयःthird
तृतीयः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक विशेषण
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
चतुर्थःfourth
चतुर्थः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भक्षकःeater/consumer
भक्षकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootभक्षक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formसमुच्चय/तुल्यतार्थक अव्यय (thus/likewise)
पञ्चमःfifth
पञ्चमः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्चम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पाचकःcook
पाचकः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootपाचक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रोक्तःis declared
प्रोक्तः:
Kriyā (क्रिया/Predicative)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘is declared’
षष्ठःsixth
षष्ठः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootषष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भूपO king
भूप:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootभूप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
अत्रhere/in this context
अत्र:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
विग्रहीone who seizes/takes (the animal)
विग्रही:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootविग्रहिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; इन्-प्रत्ययान्त
हिंसयाwith/by violence
हिंसया:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootहिंसा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
संयुतम्joined/associated
संयुतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + युज् (धातु) → संयुत (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त, नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (धर्मम्-विशेषणम्)
धर्मम्dharma
धर्मम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
अधर्मम्unrighteousness
अधर्मम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootअधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
विदुःknow/consider
विदुः:
Kriyā (क्रिया/Verb)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
बुधाःthe wise
बुधाः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootबुध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन

Sanatkumāra (teaching to Nārada in dialogue)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: raudra

N
Narada
S
Sanatkumara

FAQs

It expands karmic accountability beyond the direct doer: even approving, enabling, benefiting from, or materially supporting a violent act carries moral weight, showing how dharma is weakened when mixed with hiṁsā.

Bhakti is grounded in purity of conduct; the verse implies that a devotee should avoid not only violence but also indirect participation—approval, procurement, or enjoyment—so that worship and merit are not tainted by adharma.

Primarily Dharma-śāstric ethics rather than a specific Vedāṅga; practically, it trains discernment (viveka) about agency and complicity—who counts as a participant in a sinful act and why.