HomeVamana PuranaAdh. 34Shloka 79
Previous Verse

Vamana Purana — Shiva's Kedara Tirtha, Shloka 79

Shiva’s Kedara-Tirtha and the Rise of Mura: From Shaiva Pilgrimage to Vaishnava Theology

ब्रह्मोवाच एतत् पुराणं परमं महर्षे योगाङ्गयुक्तं च सदैव यच्च तथैव चोग्रं भयहारि मानवं वदामि ते साध्य निशामयैनम्

brahmovāca etat purāṇaṃ paramaṃ maharṣe yogāṅgayuktaṃ ca sadaiva yacca tathaiva cograṃ bhayahāri mānavaṃ vadāmi te sādhya niśāmayainam

برہما نے کہا—اے مہارشی، یہ پران نہایت برتر ہے؛ ہمیشہ یوگ کے اَنگوں سے یُکت ہے۔ یہ قوت میں ہیبت ناک ہے اور انسانوں کا خوف دور کرتا ہے۔ میں اسے تم سے بیان کرتا ہوں؛ اے نیکوکار، اسے سنو۔

ब्रह्माBrahmā
ब्रह्मा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
एतत्this
एतत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम; ‘पुराणम्’ इत्यस्य विशेषणवत्
पुराणम्Purāṇa
पुराणम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
परमम्supreme
परमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (पुराणम्)
महर्षेO great sage
महर्षे:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमहर्षि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन, एकवचन
योगाङ्ग-युक्तम्endowed with the limbs of yoga
योगाङ्ग-युक्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootयोग-अङ्ग (प्रातिपदिक) + युक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; भूतकृदन्त (क्त) ‘युक्त’; तत्पुरुषसमासः (योगस्य अङ्गैः युक्तम्)
and
:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
सदैवalways
सदैव:
Kala (काल/अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootसदा (अव्यय) + एव (अव्यय)
Formअव्ययसमूहः; कालवाचक क्रियाविशेषण (always indeed)
यत्which
यत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; सम्बन्धसूचक सर्वनाम; ‘यत् ... तत्’ भावः
and
:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
तथाthus
तथा:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण
एवindeed
एव:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphatic particle)
and
:
Avyaya (अव्यय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
उग्रम्fierce / powerful
उग्रम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootउग्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (पुराणम्/एतत्)
भय-हारिfear-dispelling
भय-हारि:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootभय (प्रातिपदिक) + हारिन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तत्पुरुषः; विशेषणम्
मानवम्beneficial for humans / pertaining to humans
मानवम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमानव (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषणम् (पुराणम्)
वदामिI tell / I declare
वदामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवद् (धातु)
Formलट् (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्
तेto you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formद्वितीया/चतुर्थी-एकवचन रूपम्; अत्र चतुर्थी (to you) ग्राह्या
साध्यO Sādhya
साध्य:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootसाध्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, संबोधन, एकवचन; देवगणविशेषः/सम्बोधन
निशामयlisten / attend
निशामय:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनि-शम्/शम् (धातु)
Formलोट् (Imperative), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपदम्; ‘श्रुणु/अवधारय’ इत्यर्थे
एनम्this (it)
एनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, द्वितीया, एकवचन; सर्वनाम; ‘पुराणम्’ प्रति निर्देशः
Brahmā speaking to a Maharṣi (great seer) as the listener/recipient.
Brahmā
Authority and supremacy of the PurāṇaYoga as a validating framework for dharmaFear-removal through sacred hearing (śravaṇa)Didactic framing before ethical instruction

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "adbhuta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

FAQs

It signals that the text is not merely narrative but is aligned with disciplined spiritual practice—ethical restraints, observances, and contemplative orientation—so that hearing/knowing it supports inner transformation, not only ritual merit.

“Ugra” points to its potency: it speaks uncompromisingly about karma, sin, and consequences; precisely because it reveals and corrects fear-causing wrongdoing, it becomes “bhayahāri” for those who heed it.

It reads like a transition/closure line that authorizes the discourse and prepares the listener for the next unit—here, the ensuing catalog of sins and hells (narakas) in the following chapter.