Next Verse

Shloka 1

Gautama–Ahalyā-Upākhyāna: Durbhikṣa, Tapas, and Varuṇa’s Boon (गौतमाहल्योपाख्यानम्)

सूत उवाच । श्रूयतामृषयः श्रेष्ठाः कथां पापप्रणाशिनीम् । कथयामि यथा व्यासात्सद्गुरोश्च श्रुता मया

sūta uvāca | śrūyatāmṛṣayaḥ śreṣṭhāḥ kathāṃ pāpapraṇāśinīm | kathayāmi yathā vyāsātsadgurośca śrutā mayā

سوت نے کہا—اے برگزیدہ رشیو! گناہوں کو مٹانے والی یہ مقدس کہانی سنو۔ میں اسے ویسے ہی بیان کرتا ہوں جیسے میں نے ویاس اور اپنے سَدگُرو سے سنا ہے۔

सूतःSūta
सूतः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुँलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
श्रूयताम्let (it) be heard
श्रूयताम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), कर्मणि प्रयोग (Passive), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आज्ञार्थे (let it be heard)
ऋषयःO sages
ऋषयः:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुँलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; संबोधनार्थे प्रथमा-बहुवचन प्रयोगः
श्रेष्ठाःexcellent, best
श्रेष्ठाः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रेष्ठ (प्रातिपदिक)
Formविशेषण, पुँलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; ऋषयः इति विशेष्यस्य विशेषणम्
कथाम्story, account
कथाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकथा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन
पाप-प्रणाशिनीम्sin-destroying
पाप-प्रणाशिनीम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपाप (प्रातिपदिक) + प्रणाशिनी (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुष (destroyer of sins), स्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; कथाम् इति विशेष्यस्य विशेषणम्
कथयामिI narrate
कथयामि:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootकथय् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, उत्तम-पुरुष, एकवचन
यथाas, according to
यथा:
Kriya-vishesana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय, उपमान/प्रकारवाचक (as/according to)
व्यासात्from Vyāsa
व्यासात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुँलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/अपादान), एकवचन
सत्-गुरोःof the true guru
सत्-गुरोः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसत् (प्रातिपदिक) + गुरु (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (good/true guru), पुँलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive/सम्बन्ध), एकवचन
and
:
Conjunction (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चयबोधक (conjunction)
श्रुताheard
श्रुता:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रु (धातु) → श्रुत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP/क्त), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कथाः (अध्याहृत) इति विशेष्यस्य विशेषणम्
मयाby me
मया:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/कर्ता in passive), एकवचन

Suta Goswami

Tattva Level: pashu

Role: teaching

S
Suta
V
Vyasa
S
Sadguru
R
Rishis

FAQs

The verse establishes śravaṇa (devotional listening) to Shiva-kathā as purifying and sin-destroying, and it emphasizes authenticity through guru-paramparā—knowledge received from Vyāsa and a realized teacher.

By inviting the sages to hear a ‘pāpa-praṇāśinī’ kathā, Sūta frames the coming narration as an act of devotion to Saguna Shiva—where hearing the Lord’s līlā, tīrtha, and Jyotirliṅga glories becomes a form of worship comparable to ritual reverence.

The implied practice is regular śravaṇa of Shiva Purana in a reverent setting (satsanga), ideally under guidance of a sadguru; this can be paired with mental japa of the Pañcākṣarī ‘Om Namaḥ Śivāya’ while listening.