Previous Verse
Next Verse

Shloka 30

व्यासशौनकादिसंवादः | Vyāsa–Śaunaka and the Sages: Opening Dialogue of the Kailāsa-saṃhitā

सत्कृत्य प्रददुस्तस्मै सौवर्णं विष्टरं शुभम् । सुखोपविष्टः स तदा तस्मिन्सौवर्णविष्टरे । प्राह गंभीरया वाचा पाराशर्य्यो महामुनिः

satkṛtya pradadustasmai sauvarṇaṃ viṣṭaraṃ śubham | sukhopaviṣṭaḥ sa tadā tasminsauvarṇaviṣṭare | prāha gaṃbhīrayā vācā pārāśaryyo mahāmuniḥ

یعنی مناسب تعظیم کے بعد انہوں نے اُنہیں مبارک سونے کا آسن پیش کیا۔ وہ اُس سنہری آسن پر آرام سے بیٹھے تو مہامُنی پاراشریہ (ویاس) نے گہری اور ٹھہری ہوئی آواز میں فرمایا۔

सत्कृत्यhaving honored
सत्कृत्य:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootसत् (प्रातिपदिक) + कृ (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive); ‘having honored/after honoring’
प्रददुःthey gave
प्रददुः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-दा (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्; परस्मैपदम्
तस्मैto him
तस्मै:
Sampradāna (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, चतुर्थी-विभक्तिः (सम्प्रदान), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
सौवर्णम्golden
सौवर्णम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसौवर्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (विष्टरम्)
विष्टरम्seat, spread seat
विष्टरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootविष्टर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
शुभम्auspicious, fine
शुभम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (विष्टरम्)
सुख-उपविष्टःseated comfortably
सुख-उपविष्टः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक) + उपविष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; उप-विश् धातु)
Formतत्पुरुष-समासः (अव्ययीभाववत् अर्थः: ‘सुखेन’); पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; क्त-प्रत्ययान्तः (past participle)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
तदाthen
तदा:
Kāla-adhikaraṇa (काल-अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (adverb of time)
तस्मिन्on that
तस्मिन्:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (अधिकरण), एकवचनम्; सर्वनाम-रूपम्
सौवर्ण-विष्टरेon the golden seat
सौवर्ण-विष्टरे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसौवर्ण (प्रातिपदिक) + विष्टर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः; पुंलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः, एकवचनम्; अधिकरणम्
प्राहsaid
प्राह:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आह्/अह् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्
गंभीरयाwith deep
गंभीरया:
Karaṇa (करण)
TypeAdjective
Rootगंभीर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (वाचा)
वाचाspeech, voice
वाचा:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootवाच् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; करणम्
पाराशर्यःPārāśarya (Vyāsa)
पाराशर्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपाराशर्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; गोत्र/पितृव्युत्पन्न-नाम
महामुनिःthe great sage
महामुनिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + मुनि (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समासः; पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्

Pārāśarya (Vyāsa)

Tattva Level: pashu

Shiva Form: Dakṣiṇāmūrti

Role: teaching

P
Pārāśarya (Vyāsa)
P
Parāśara

FAQs

The verse highlights dharmic preparation for sacred teaching: respectful reception of the guru and a calm, dignified setting that supports śravaṇa (listening) and inner receptivity—key to Shaiva understanding of grace (anugraha).

It sets the narrative frame for instruction: in Shaiva tradition, right conduct and reverence precede receiving teachings about Pati (Shiva), the path of devotion, and proper forms of worship such as Linga-upāsanā.

It implies a sāttvic discipline: offer a respectful āsana to the teacher/deity, sit steadily, and listen with composure—supporting mantra-japa and contemplation once the teaching begins.