Previous Verse
Next Verse

Shloka 65

सुन्दरकाण्डे अष्टपञ्चाशः सर्गः

हनुमद्वृत्तान्तकथनम्, सीताभिज्ञान-प्रदानम्, लङ्कादाह-वर्णनम्

तं दृष्ट्वाथ वरारोहा सीता रक्षोगणेश्वरम्।सङ्कुच्योरूस्तनौ पीनौ बाहुभ्यां परिरभ्य च।।।।

taṃ dṛṣṭvātha varārohā sītā rakṣogaṇeśvaram |

saṅkucyorūstanau pīnau bāhubhyāṃ parirabhya ca ||

جب سیتا، خوش اندام و نیک کمر، نے راکشسوں کے لشکر کے سردار راون کو دیکھا تو خوف سے سمٹ گئی؛ رانیں بھینچ لیں اور اپنے بازوؤں سے اپنے بھرے ہوئے سینے کو ڈھانپ لیا۔

तम्him
तम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Root√दृश् (धातु) + त्वा
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
अथthen
अथ:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; आरम्भ/अनन्तर (then)
वरारोहाthe beautiful one
वरारोहा:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवर (प्रातिपदिक) + आरोह (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः: ‘वरम् आरोहणं/रूपं यस्याः’ (fair-limbed/beautiful)
सीताSita
सीता:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
रक्षोगणेश्वरम्lord of the demon-host
रक्षोगणेश्वरम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootरक्षस् (प्रातिपदिक) + गण (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः: ‘रक्षोगणानाम् ईश्वरः’
सङ्कुच्यhaving drawn in
सङ्कुच्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-√कुच् (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-सम)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
ऊरूthighs
ऊरू:
Karma (कर्म/Object-part)
TypeNoun
Rootऊरु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन
स्तनौbreasts
स्तनौ:
Karma (कर्म/Object-part)
TypeNoun
Rootस्तन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन
पीनौfull/plump
पीनौ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, द्विवचन; ‘ऊरू स्तनौ’ इत्यस्य विशेषणम्
बाहुभ्याम्with (her) arms
बाहुभ्याम्:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, द्विवचन
परिरभ्यhaving embraced/covered
परिरभ्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकाल-क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि-√रभ् (धातु) + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund): ‘having embraced’
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय

"On seeing Ravana, the king of demons, beautiful Sita, full of fear hid her face and plump breasts between her thighs.

S
Sītā
R
Rāvaṇa

FAQs

It underscores maryādā (modesty and self-protection) and the ethical gravity of violating a protected woman; Sītā’s instinctive withdrawal highlights the adharma of coercion.

In Laṅkā’s Aśoka grove context, Sītā sees Rāvaṇa approaching and reacts with fear and protective modesty.

Sītā’s chastity and steadfast self-restraint—she guards her dignity even under threat.