Previous Verse
Next Verse

Shloka 33

हनूमदुपदेशः रावणस्य च कोपः

Hanuman’s Counsel to Ravana and Ravana’s Wrath

अपकुर्वन् हि रामस्य साक्षादपि पुरन्दरः।।।।न सुखं प्राप्नुयादन्यः किं पुनस्त्वद्विधो जनः।

apakurvan hi rāmasya sākṣād api purandaraḥ; na sukhaṃ prāpnuyād anyaḥ, kiṃ punas tvadvidho janaḥ.

اگر پُرندر (اِندر) بھی رام کے روبرو اُن کی بےادبی کرے تو اسے بھی سکھ نصیب نہ ہو؛ پھر تم جیسے آدمی کو کہاں سے خوشی ملے گی؟

अपकुर्वन्doing harm/offending
अपकुर्वन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootअप√कृ (धातु)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present active participle); पुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.); उपसर्ग: अप
हिindeed
हि:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
रामस्यof Rama / against Rama
रामस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), षष्ठी-विभक्ति (Gen. 6), एकवचन (sg.)
साक्षात्directly
साक्षात्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसाक्षात् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/सन्निधि-वाचक (directly, in person)
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
पुरन्दरःPurandara (Indra)
पुरन्दरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुरन्दर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.); इन्द्र-नाम
not
:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध-निपात
सुखम्happiness
सुखम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (n.), द्वितीया-विभक्ति (Acc. 2), एकवचन (sg.)
प्राप्नुयात्would obtain
प्राप्नुयात्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√प्राप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Opt.), प्रथम-पुरुष (3rd), एकवचन (sg.); परस्मैपद
अन्यःanother (person)
अन्यः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.)
किम्what
किम्:
Sambandha (सम्बन्ध/प्रश्न)
TypeIndeclinable
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् प्रयोग; प्रश्नार्थक-निपात (what?)
पुनःthen/again
पुनः:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरुक्ति/अधिक-निपात (again/more so)
त्वद्विधःone like you
त्वद्विधः:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootत्वद् + विध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.); तत्पुरुष: त्वद्विधः = त्वत्सदृशः (like you)
जनःperson
जनः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootजन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (m.), प्रथमा-विभक्ति (Nom. 1), एकवचन (sg.)

"Indra, the destroyer of enemy citadels cannot live happily if he offends Rama. What to speak of persons like you?

H
Hanuman
R
Rama
R
Ravana
I
Indra (Purandara)

FAQs

Adharma brings inevitable unrest: even the mighty cannot prosper when they violate righteousness by opposing a dharmic person.

Hanuman heightens the warning by stating that offending Rama has consequences so severe that even Indra would not remain happy—thereby urging Ravana to reconsider.

Rama’s moral inviolability: his dharmic standing is portrayed as a force that even gods must respect.